var map; $(document).ready(function(){ map = new GMaps({ el: '#map', lat: 48.318821, lng: 18.882751, zoom: 10 }); $('#geocoding_form').submit(function(e){ e.preventDefault(); GMaps.geocode({ address: $('#address').val().trim(), callback: function(results, status){ if(status=='OK'){ var latlng = results[0].geometry.location; map.setCenter(latlng.lat(), latlng.lng()); map.addMarker({ lat: latlng.lat(), lng: latlng.lng() }); } } }); }); map.addMarker({ lat: 48.185628, lng: 18.921991, icon: 'mapserver/kategorie/6.png', title: 'Prírodná rezervácia Šinkov salaš', infoWindow: { content: '
Prírodná rezervácia Šinkov salaš
GPS: 48.185628, 18.921991 [48° 11' 8.26'', 18° 55' 19.17'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Web: http://honttesare.sk/galeria/fotografie/zaujimavosti/prirodna-rezervacia-sinkov-salas
Prírodná rezervácia Šinkov salaš rozkladajúca sa neďaleko obce Hontianske Tesáre je náleziskom vzácneho a ohrozeného druhu slovenskej kveteny, hlaváčika jarného (Adonis vernalis). Táto krásna žlto kvitnúca rastlina sa na území stredného Slovenska vyskytuje len veľmi zriedka, v lokalite Šinkov salaš, na tunajších bývalých kosných podhorských lúkach a na okraji tunajších lesných porastov však možno nájsť populáciu rátajúcu až niekoľko tisíc jedincov. Hlaváčik jarný v minulosti rástol i na ďalších lokalitách v okolí rezervácie, z tých však bol vytlačený kvôli hospodárskemu využívaniu pozemkov. V prírodnej rezervácií Šinkov salaš platí najvyšší 5. stupeň ochrany, čo samozrejme absolútne vylučuje možnosť trhať tu akékoľvek rastliny. Hodnota jedného kvetu hlaváčika jarného je stanovená na takmer 50 €. Prísť a pokochať sa krásou tohto vzácneho druhu však zakázané nie je. Najvhodnejším obdobím na návštevu Šinkovho salaša je obdobie od marca do apríla, prípadne až mája, kedy hlaváčik kvitne.
Depresia po banskej činnosti šachty Ferdinand
GPS: 48.476835, 18.899707 [48° 28' 36.61'', 18° 53' 58.95'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Poklesové územie ako dôsledok vzniku miestnej depresie po ukončení banskej činnosti na šachte Ferdinand.
400-ročná Lipa
GPS: 48.215254, 18.874751 [48° 12' 54.91'', 18° 52' 29.1'']
Obec: Sudince
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Kontakt: 045/5589116
V obci Sudince na nachádza stará, vyše 400-ročná lipa. Jej lokalizácia je na viacerých internetových adresách ale chybná. Za chránený jedinec lipy sa považuje vzrastlý strom tesna pri budove so zaujímavým štítom, avšak chráená lipa sa nachádza asi 50 metrov vzdušnou čiarou, severovýchodne v dolinke pod spomínaným domom.
Strom Ginko
GPS: 48.208006, 18.835066 [48° 12' 28.82'', 18° 50' 6.24'']
Obec: Súdovce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Ginko patrí k chráneným stromom. Ten v Súdovciach bol v minulosti súčasťou parku s kaštieľom. "Park asi 200 rokmi vybudoval zemepán István Sembery. Park so vzácnymi rastlinami a drevinami bol taký krásny, že v roku 1884 získal cenu na svetovej výstave v Budapešti. Z parku zostalo gingo, ktorého vek určili prírodovedci na 260 rokov," povedala Priska Fantová, starostka obce. Podľa jej slov obyvatelia Súdoviec vzácnemu gingu veľa pozornosti nevenujú, keďže je ich súčasťou od nepamäti. O to viac sú ale nadšení turisti, ktorí ho tam objavia. Semená a listy stromu, ktorý rástol už v období prvohôr, sa používajú ako liečivo a to v medicínskych preparátoch na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach.
Ginko dvojlaločné dorastá do výšky zhruba 30 metrov a dožíva sa 2 tisíc rokov. Ginká rastú na viacerých miestach Slovenska, s obľubou sa vysádza aj ako okrasný strom. Zaujímavosťou je aj to, že ginko prežilo výbuch atómovej bomby. Keď bomba dopadla v roku 1945 na Hirošimu, asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Kostol výbuch zničil, ale strom prežil bez väčšej ujmy. Po vojne, keď chceli kostol opäť postaviť, stavbe stálo v ceste ginko, z ktorého medzičasom vyrástol zdatný strom. Nikoho však nenapadlo strom zoťať, schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú.
Hrabovo-dubová alej
GPS: 48.383837, 18.986425 [48° 23' 1.81'', 18° 59' 11.13'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Chodník zo Žibritova na Štangarígeľ vedie na jednom úseku krásnou alejou. Hraby, duby a občas čerešne sú poprepletané nad cestičkou ako klenba.
"Vlčí dub"
GPS: 48.382977, 18.965081 [48° 22' 58.72'', 18° 57' 54.29'']
Obec: Žibritov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
280-ročný dub zimný nazývaný „Vlčí dub“. K tomuto pamätníkovi dávnych čias sa dá dostať po modrej turistickej značke od chaty Rázdiel, asi 1 km od tejto chaty. V lokalite „Hlina“ na úpätí Hrubej hory rastú na bývalých pasienkoch statné duby cerové s obvodom kmeňa 4 – 5 metrov. V okolitých dubových a dubovo-bukových lesoch žije srnčia, jelenia, danielia, muflónia a diviačia zver. Potvrdený je aj výskyt líšky, jazveca, mačky divej, rysa a aj medveďa.
Koháryho dub
GPS: 48.326001, 18.986235 [48° 19' 33.6'', 18° 59' 10.45'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
V katastri obce Kráľovce-Krnišov neďaleko Banskej Štiavnice sa nachádza turisticky známy strom - dub letný (Quercus robur L.), známy ako Koháryho dub (výška 25m, obvod kmeňa 650 cm, najdlhšia vetva meria 15 m, eliptická koruna má objem 403 m3). Je najmohutnejším dubom v okrese Krupina a podľa odhadu veku aj najstarší.
Kultúrny a historický význam:
Jeho vek sa odhaduje na viac ako 450 rokov. Jeho majestát sa nachádza v krásnej dolinke s hojným výskytom plodov lesa – húb. Neďaleko neho je aj močarinisko, v ktorom sa osviežujú diviaky. Neďaleko je nasadený aj nový dub – nasledovník. Niekoľko sto metrov od Koháryho duba, okolo ktorého sú nasadení aj jeho mladší druhovia, ležia aj legendárne bludné kamene, o ktorých sa vraví, že na nich sedával Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry spolu s Geľom Sebechlebským. Je na škodu veci, že informačné tabule k tomu zaujímavému miestu, nie sú prakticky žiadne.
Stará lipa pod cintorínom
GPS: 48.233661, 19.002868 [48° 14' 1.18'', 19° 0' 10.32'']
Obec: Medovarce
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Stá lipa ktorá sa nachádza pri dolnom vstupe do cintorína má určite niekoľko sto rokov. Podľa podobne vzrastlých stromov v okolitých obciach je možné predpokladať, že má minimálne 400 rokov, aj keď žiadny výskum tohoto krásneho stromu ešte pravdepodobne neprebehol. Vzľadom k jeho majestátnosti je to škoda, rovnako ako fakt, že dodnes nie je uznaný ako pamiatkovo chránený strom...
Sekvojovec mamutí
GPS: 48.461426, 18.899525 [48° 27' 41.13'', 18° 53' 58.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Web: http://stromy.enviroportal.sk/strom/sekvojovec-za-botanickou-zahradou
Sekvojovec mamutí, latinsky Sequoiadendron giganteum (Limdl.) Buchholz sa nachádza v tesnej blízkosti Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici na ulici Botanická. Obvod jeho kmeňa je vyše 500 centometrov a pri výške takmer 30 metrov a priemere koruny 12 metrov je jeho vek stanovaný na 130 rokov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461659, 18.889865 [48° 27' 41.97'', 18° 53' 23.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461602, 18.889919 [48° 27' 41.77'', 18° 53' 23.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 220 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461538, 18.889983 [48° 27' 41.54'', 18° 53' 23.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 500 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461442, 18.890042 [48° 27' 41.19'', 18° 53' 24.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 360 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461381, 18.890075 [48° 27' 40.97'', 18° 53' 24.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 320 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461289, 18.890144 [48° 27' 40.64'', 18° 53' 24.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 370 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa malolistá
GPS: 48.461210, 18.890203 [48° 27' 40.36'', 18° 53' 24.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa malolistá, latinsky Tilia cordata Mill. sa nachádza v aleji na mieste bývalej mestskej strelnice pri hornom gymnáziu (tzv. učiteláku) poniže ulice Kutnohorská v banskej Štiavnici. Všetky lipy v tejto aleji dosahujú vek medzi 250 až 300 rokov. tento exemplár má pri obvode kmeňa 290 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 7 metrov.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446285, 18.876041 [48° 26' 46.63'', 18° 52' 33.75'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 610 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 15 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Lipa veľkolistá
GPS: 48.446314, 18.876084 [48° 26' 46.73'', 18° 52' 33.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Lipa veľkolistá, latinsky Tilia platyphyllos Scop. sa nachádza v areáli miestneho cintorína v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Obe lipy veľkolisté na tejto lokalite dosahujú vek približne 200 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 510 centimetrov výšku 19 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je to, že lipy sú významným krajinotvornným a estetickým prvkom v prostredí teraz aj v minulosti významnej baníckej osady. Význam ich ochrany je kultúrny, vedecký, ekologický, krajinársky aj estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878745 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 280 centimetrov výšku 32 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447723, 18.878841 [48° 26' 51.8'', 18° 52' 43.83'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 12 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447595, 18.878766 [48° 26' 51.34'', 18° 52' 43.56'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 310 centimetrov výšku 25 metrov a priemer koruny 9 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447702, 18.879067 [48° 26' 51.73'', 18° 52' 44.64'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 270 centimetrov výšku 23 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447445, 18.879228 [48° 26' 50.8'', 18° 52' 45.22'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 326 centimetrov výšku 26 metrov a priemer koruny 18 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Smrekovec opadavý
GPS: 48.447773, 18.879174 [48° 26' 51.98'', 18° 52' 45.03'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Smrekovec opadavý, latinsky Larix decidua Mill. sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce v blízkosti malej kaplnky v časti Horná Roveń, obec Štiavnické Bane. Celkovo je na tejto lokalite chránených 7 jedincov smrekovca opadavého, ktoré dosahujú vek približne 150 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 210 centimetrov výšku 24 metrov a priemer koruny 8 metrov. Dôvodom ochrany je jeho mohutný vzrast a dobrý zdravotný stav. Význam ich ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Gaštan jedlý
GPS: 48.439019, 18.869416 [48° 26' 20.47'', 18° 52' 9.9'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Chránený strom, chránený krajinný prvok
Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill. sa nachádza v centre obce Štiavnické Bane, po pravej strane smerom od Banskej štiavnice na Levice v súkromenj záhrane povyše – asi 20 metrov nad bývalým kláštorom hieronimiátov, dnes kostolom. Jedná sa o veľmi starý a vzácny pamätný strom, ktorý dosahuje vek približne 300 rokov. Tento exemplár má pri obvode kmeňa 507 centimetrov výšku 15 metrov a priemer koruny 11 metrov. Dôvodom jeho ochrany je vek stromu, jeho mohutný vzrast a pomerne dobrý zdravotný stav. Význam jeho ochrany je vedecký, krajinársky a estetický.
Dedičná štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.457498, 18.899268 [48° 27' 26.99'', 18° 53' 57.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Odvodňovala banské diela pod Glanzenbergom. Najstaršia zmienka o nej je z r. 1560, no štôlňa je staršia. Štôlňa sa tiahne popod mesto v línii hlavnej ulice. Pod Radničným námestím sa rozvetvuje. V štôlni sú tzv. cisárske schody, ktoré vedú do pamätného priestoru na úrovni Hornej Svätotrojičnej štôlne. Tu sú pamätné tabule, osadené na pamiatku návštevy cisára Františka Lotrinského a ďalších príslušníkov panovníckeho rodu z obdobia rokov 1751 - 1852, ale tiež významých osobností súčasnosti. Ústie dedičnej štôlne je NKP lokality zapísanej na listine UNESCO. Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z expozícií Slovenského banského múzea a sfáraním do nej má návštevník jedinečnú možnosť zažiť atmosféru podzemia.
Prírodná rezervácia Holík
GPS: 48.387215, 18.857548 [48° 23' 13.97'', 18° 51' 27.17'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Kamenisté temeno andezitovej kóty s ostrovčekom lesostepnej vegetácie. Na upätí J. svahov sú dubovo-hrabové porasty, na S. svahoch sú podhorské bučiny. Dôvodom ochrany je zachovať fytogeograficky významnú lokalitu xerotermnej vegetácie
František (Ferencz) štôlňa – (Antolská dedičná štôlňa)
GPS: 48.406174, 18.933047 [48° 24' 22.23'', 18° 55' 58.97'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František (Ferencz) štôlňa.
Štôlňa František bola pôvodne razená ako odvodňovacia dedičná štôlňa, avšak skôr ako bola dokončená v celom svojom profile, narazila na tvrdé horniny, ktoré predĺžili čas jej razenia a tým, že bola na Štiavnické Bane medzitým prerazená Voznická dedičná štôlňa (Dedičná štôlňa cisára Jozefa II.), stala sa štôlňa František už nepotrebnou. Posledné dva desaťročia prebihal aj v tejto štôlni pravidelný monitoring zimujúcich kolónií netopierov, ktyorý musel byť v roku 2010 prerušený pre dlhodobo zvýšenú hladinu vody (zatopenie) v štôlni.
Svätotrojičná dedičná štôlňa
GPS: 48.452461, 18.903707 [48° 27' 8.86'', 18° 54' 13.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Z technického hľadiska je štôlňa významná i tým, že tu bola postavená v roku 1828 železná koľajová konská dráha, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania. Súčasný kamenný portál štôlne je z roku 1888. Juhozápadná vetva dedičnej štôlne pokračuje k šachte Ondrej a s odbočkou k šachte Maximilián do banského poľa Piarg. Západná časť štôlne bola neskôr predĺžená o 800 m a otvorila žily Bieber a Terézia. Severovýchodná časť štôlne v dĺžke cca 350 m bola vyrazená až po cisárske schody, ktoré ju spájajú s vyššie položenou dedičnou štôlňou Glanzenberg. Šachta Alžbeta je na úrovni Svätotrojičnej štôlne voľne prístupná od prekopu krátkou spojovacou chodbou a kamennými schodmi. R. 1886 bolo vydané rozhodnutie o zabudovaní vodostĺpcového ťažného stroja na tejto šachte. Dňa 17.6.1919 vznikol na povrchu šachty Alžbeta požiar, ktorý zničil je povrchové objekty. Po požiari sa šachta opustila a vodostĺpcový stroj bol demontovaný. Roku 1935 sa vtedajší riaditeľ baní Ing. Arpád Bergfest podujal vybudovať na nárazisku šachty Alžbeta prvý banský skanzen. Upravené podzemné priestranstvo náraziska s vybudovaným vodotryskom zostalo ako pamiatka na realizáciu tejto pozoruhodnej myšlienky.
Haldy nad šachtou Weiden
GPS: 48.452776, 18.876892 [48° 27' 9.99'', 18° 52' 36.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V oblasti nad šachtou Weiden je v pomerne malej vzdialenosti od seba vystupujú na povrch žily Plochá Daniel, Bieber, Himber a Terézia. Celá táto oblasť je poznačená výrazným prejavom po povrchovom dobývaní (pingy) a prítomnosťou rôzne veľkých háld potvrdzujúcich existenciu štôlní a šácht. Celý horninový materiál starých háld je tvorený pyroxenickým andezitom, medzi ktorým je možné nájsť aj veľké kusy žilnej výplne, tvorené najmä kremennou, cinoplovou (kremeň s hematitom) a kremennokarbonátovou mineralizáciou. Súčasťou haldového materiálu sú bežné vzorky tmavosivej až čiernej farby, ktoré sú tvorené sekundárnymi minerálmi mangánových oxidov. Z rudných minerálov v žilnej výplni je najčastejší galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit.
Bieber dedičná štôlňa
GPS: 48.435690, 18.879644 [48° 26' 8.48'', 18° 52' 46.72'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1MD-1-1)
Dedičná štôlňa Bieber patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie banské diela v banskoštiavnicko – hodrušskom rudnom revíri. V oblasti Štiavnických Baní bola táto štôlňa niekoľko storočí hlavným banským dielom pre odvádzanie banských vôd na povrch. Po roku 1765 dedičnú štôlňu Bieber funkčne nahradila o 200 m hlbšie novovyrazená dedičná štôlňa cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. O vzniku dedičnej štôlne Bieber nie sú spoľahlivé informácie. O jej historickom význame svedčí údaj na stene chodby (1600 m vzdialenosti od ústia štôlne), kde je vyrytý rok 1400. Na základe tejto informácie je možné predpokladať, že počiatky razenia tohto banského diela spadajú do 12. – 13. storočia, kedy do tejto oblasti prišli nemeckí baníci a zaviedli technológiu hlbinného dobývania. Prvá písomná informácia o štôlni je z roku 1443, kedy sa nachádza o nej zmienka v súpise banských diel. Z roku 1497 existuje záznam, že daná štôlňa sa nachádza pri hute Juraja Biebera, a od vtedy toto banské dielo nesie názov Horná Bieberova štôlňa (Ober Bieber Erbstollen). Prvé presnejšie údaje o dedičnej štôlni Bieber pochádzajú z polovice 16. storočia. V tom období, okrem rosentrauchských baní v oblasti dosahu tohto banského diela už všetky ostatné ťažiarstva pracovali aj pod jej úrovňou a čerpali banskú vodu po jej úroveň, odkiaľ vytekala samospádom na povrch. V roku 1546 dedičná štôlňa odvádzala vodu aj z dobývacích priestorov Horného Fuchslochu (oblasť Hornej Rovne), za čo ťažiari platili štvrtinou ťažby. V rokoch 1570 – 1579 majitelia štôlne príjmy (za odvádzanie vody) nemali, nakoľko ťažiari banských prevádzok nevládali hradiť výdavky za čerpanie banskej vody a bane opustili. Od roku 1557 štôlňu pre odvod vody využívala banská spoločnosť pri šachte Tomatig, ktorá za túto službu odvádzala jednu štvrtinu ťažby z priestorov pod úrovňou dedičnej štôlne Tomatig. Počas 16. storočia najvýznamnejším vlastníkom dedičnej štôlne Bieber bola súkromná ťažiarska spoločnosť Brenner, ktorá vznikla v roku 1571. Prvý správca tejto spoločnosti bol Krištof Lindacker, ktorý správne odhadol ďalšie razenie štôlne smerom na sever ku klingerštôlnianskej doline, čím sa táto oblasť sprístupnila a ťažiarom sa umožnila ťažba z tejto časti veľmi bohatej žily Špitaler. Realizovaním tohto zámeru sa dedičná štôlňa stala najcennejším majetkom ťažiarstva, ktorý zabezpečoval spoločnosti dobrý dôchodok. V roku 1580 sa dedičná štôlňa Bieber prepojila so šachtou Eisenseil a začiatkom 17. storočia už bola napojená na všetky hlavné šachty v banskom revíri oblasti Štiavnických Baní. V 15. a najmä v 16. storočí rýchly postup banských prác do hĺbky spôsobil, že značná časť dobývok bola už pod úrovňou dedičnej štôlne Bieber. V roku 1604 sa spomína, že pod danou štôlňou sa použili piestové čerpadlá, čo je prvý údaj o takýchto zariadeniach v banskoštiavnickej rudnej oblasti. V roku 1619 bolo v štôlni zavedené čerpanie pomocou čerpadiel poháňaných konskou silou, ktoré namontoval kutnohorský strojník Andrej Knechtl. V roku 1625 postavil zuckmantelský strojný majster Peter Legner pri ústí dedičnej štôlne Bieber čerpací stroj s kývavým prevodom, ktorého koleso bolo poháňané vytekajúcou banskou vodou zo štôlne. V roku 1627 bola vyhotovená prvá mapa banských diel na Hornej Bieber štôlni, kde sa uvádza, že vo vzdialenosti 220 m severne od šachty Eiselseil boli na žile Bieber už pred tridsiatimi rokmi stroje na konský pohon. V roku 1630 ťažiarstvo Brenner malo mimoriadne úspechy, keď na protiklonnej žile (štruktúra, ktorá protiklonne a diagonálne prepájala žily Špitaler a Bieber) boli tak bohaté dobývky, že po dva roky táto banská spoločnosť mala produkciu striebra 40 000 mariek striebra (l marka = 280,64 g). Rok 1633 pre prevádzku bane bol veľmi nepriaznivý. V tomto období v dôsledku veľkej zimy nebolo dosť povrchovej vody na pohon čerpadiel a okrem toho sa pretrhla aj hrádza nad Hornou štôlňou Mohr, čo spôsobilo značný výpadok čerpania banskej vody. Nedostatok vodnej energie sa ťažiari snažili nahradiť ľudskou a konskou silou, avšak bez výraznejšieho efektu. V roku 1633 na úrovni dedičnej štôlni Bieber dvaja Francúzi (Fermin Mazelet a Bocquet) postavili čerpací stroj na princípe Archimedovej skrutky. Tento stroj sa z dôvodu malej výkonnosti neosvedčil. Počas prvej polovice 17. storočia výdavky na čerpacie práce sa stále zvyšovali, až vyústili do situácie, že ťažiari ich nevládali finančne znášať. Nakoniec v roku 1640 najväčší podielnik Brennerovho ťažiarstva, barón Ferdinand Geinger vyhlásil, že už nemôže ďalej platiť narastajúce prevádzkové výdavky a zo spoločnosti vystúpil. Týmto sa Brennerovo ťažiarstvo rozpadlo, baňu prevzal erár a dedičná štôlňa Bieber sa stala súčasťou erárneho závodu Horná Bieber štôlňa, ktorý dostal meno po tomto banskom objekte. Dostatok financií pre banské podnikanie v oblasti nemal ani erár, preto od roku 1644 ďalšie prevádzkovanie vo forme prenájmu vykonávala spoločnosť Siceli, ktorá sa po dvoch rokoch skončila s banským podnikaním a rozpadla sa. V roku 1646 dediči obchodníkov Gallisonovcov narazili štôlňou Ondrej na žilu Špitaler s veľmi bohatým zrudnením. Preto spoločnosť Hornej Bieberovej štôlne vyzmáhala prekop Katarína a 7.1.1648 sa prerazila do dobývok štôlne Ondrej. Pretože dedičná štôlňa Bieber bola o 16 m nižšie ako štôlňa Ondrej, na základe banského práva zaujala celú hĺbku tejto štôlne a stanovila pre ťažiarov výšku poplatkov za odvádzanie vody a privádzanie vzduchu. Dedičná štôlňa Bieber mala mimoriadny význam najmä v období od druhej polovice 17. storočia do roku 1765, keď v regióne Štiavnických Baní nastalo značné prehĺbenie ťažobnej aktivity a toto banské dielo odvádzalo vo svojej histórii najväčšie množstvo banskej vody. V tomto období v úzkom priestore (cca na ploche 1 ha) sa v oblasti Windšachty vyhĺbili štyri nové šachty, ktoré zvýšené prítoky banských vôd čerpali po úroveň dedičnej štôlne Bieber. Hlavnú odvodňovaciu funkciu dedičná štôlňa Bieber stratila v roku 1765, keď sa banícka oblasť Štiavnických Baní prepojila s o 200 metrov nižšie s novovyrazenou Dedičnou štôlňou cisára Františka, ktorej vyústenie je v hodrušskej doline. Dĺžka banských chodieb Bieber dedičnej štôlne bola 5670 m. S dedičnou štôlňou Bieber sa spája aj použitie strelného prachu prvý krát vo svete na rozpojovanie hornín v banie. Tento odstrel uskutočnil v roku 1627 Gašpar Weindl v banskom priestore Štiavnických Baní na závode Hornej Bieber štôlne. Z tejto udalosti sa zachoval písomný dokument. Dedičnú štôlňu Bieber prefáral počas svojho pobytu v banskoštiavnickom rudnom revíri dňa 12. júna 1751 cisár Štefan František Lotrinský.
Jabloňovský Roháč
GPS: 48.369277, 18.796057 [48° 22' 9.4'', 18° 47' 45.81'']
Obec: Dekýš
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Web: http://www.najkrajsikraj.sk/priroda-prirodne-rezervacie/jablonovsky-rohac-prirodna-rezervacia/
Jabloňovský Roháč sa nachádza západne od obce Počúvadlo, na východných svahoch vrchu s rovnakým názvom (s výškou 558,4 m). Leží v katastrálnom území Dekýša a Horných Jabloňoviec. Oblasť bola vyhlásená roku 1950 kvôli ochrane zachovalých spoločenstiev bukových dúbrav a bučín na vulkanitoch Štiavnických vrchov. Rozloha prírodnej rezervácie je 646 400 m2.
Haldy štôlne Göllner
GPS: 48.441930, 18.871462 [48° 26' 30.95'', 18° 52' 17.26'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla a výrazná halda štôlne Göllner sa nachádza nižšie o svahu pod ústím štôlne Göllner v nadmorskej výške okolo 700 m, cca 180 m západne od Obecného úradu v Štiavnických Baniach. Najjednoduchší prístup k ústiu štôlne a k halde je strmou komunikáciou vedľa Obecného úradu smerom na západ ku objektu, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu, ktorý je postavený práve na tejto rozsiahlej halde.
Halda šachty Ferdinand (starej)
GPS: 48.443223, 18.877504 [48° 26' 35.6'', 18° 52' 39.01'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V historickom banskom regióne Hornej Rovni ( bývalý Horný Fuchsloch) cca 150 m juhovýchodne od šachty Ferdinand sa nachádza veľmi výrazná a objemovo veľká halda, ktorá podľa tvaru odpovedá pravdepodobne šachtovému horninovému odvalu. O šachte Ferdinand je údaj, že je situovaná o 6 m vyššie ako stará Ferdinand šachta – čo odpovedá miestu opisovanej Starej šachty Ferdinand. Na dostupných starých banských mapách v mieste haldy Starej Ferdinand šachty nie je zákres žiadnej šachty, ovšem tak výrazná halda dokumentuje v tomto priestore historické banské dielo.V pôdorysnom prekrývaní Starej Ferdinand šachty v hĺbke sa nachádza prekop štôlne Ondrej, ktorý v týchto miestach bol už značne vzdialený od poslednej vetracej šachty (Viliam) a z prevádzkových dôvodov bolo nutné vyraziť ďalšiu vetraciu šachtu a tou je pravdepodobne opisovaná Stará Ferdinand šachta. Bližšie údaje o Starej Ferdinand šachte sa nezachovali.
Tajch Veľká Vodarenská Mk IV
GPS: 48.466765, 18.889425 [48° 28' 0.35'', 18° 53' 21.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Web: http://geocaching.freemap.sk/#p=48.46657|18.88924|16|T,m=TG
Waypoint: GC1223X
Prva zmienka o tejto nadrzi je spred roku 1500. V dokumente z roku 1672 sa zas vravi o vedeni vody z tejto nadrze pomocou drevenneho potrubia medzi domami pre potreby cerpacieho zariadenia. 22. januara 1633 sa nadrz pretrhla, znicila tri domy, mnoho pivnic a zahrad zaplavilo bahno a dokonca zahynulo pat osob. Rok nato bola nadrz opravena a sluzila povodnemu ucelu. Od roku 1651 sluzila tiez ako rezervoar vody pre pripadny poziar v meste. V juni 1725 sa hradza opat pretrhla. Z dokumentu z roku 1752 sa dozvedame, ze tato nadrz sluzi vylucne pre potreby mesta ako zdroj vody a zaroven rezervoar pre pripad poziarov.
V sucasnosti tento tajch sluzi na rekreakcne ucely. Svojim modro-zelenym sfarbenim fascinuje okoloiducich turistov. Raz za svitania sme tu zazreli nahych cviciacich joginov, inokedy clenov nejakej sekty pri krste svojich oveciek.
Vznik nadrze: pred rokom 1500
Nadmorska vyska: 705 m n.m.
Max. hlbka: 14 m
Objem nadrze: 34 tis.m3
Na uvedenych suradniciach na budke je zakazova tabulka. Pocet uvedenych pismen ti prezradi miesto skryse:
N 48°28.FZ[A-B]
E018°53.LN[S-T]
Záhada Židovského cintorína
GPS: 48.456858, 18.896361 [48° 27' 24.69'', 18° 53' 46.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Web: http://geocaching.freemap.sk/#p=48.46351|18.89532|16|T,m=TG
Waypoint: GC3EV89
Cintorín je situovaný neďaleko Nového zámku a počas samotnej rekonštrukcie od roku 2007 sa nám podarilo: odstrániť náletovú zeleň, očistiť všetkých 268 hrobov, čiastočne alebo úplne zrekonštruovať 165 hrobov, zrekonštruovať kupolu na dome smútku Ciduk Hadin, zrekonštruovať vnútorné omietky budovy, brány a okná, vyrobiť informačné tabule a pod.
Na samotných súradniciach cache nehladajte. Z lúštením začnite tu : (Prvý bod lúčtite doma !!!)
1. Koľké v poradí v anglickej abecede je písmeno "H" ? Dostanete X , ktoré potom doplňte : N 48° 27.345 E 018° 53.X68
2. Súradnice vás privedú k tabuli, na ktorej je napisané : Židovský cintorín / a tu je preklad po anglicky. V anglickom preklade sa ale nachádza jedna chyba, na ktorú musíte prísť. Keď na ňu prídete, zistite, aké má abecedné poradie písmeno na tabuli, (tým dostanete písmeno Y), ktoré by tam nemalo byť. Následne zistite, ktoré písmeno by tam malo byť správne. Zistite jeho abecedné poradie a tým dostanete Z . Následne vypočítajte :
N 48° 27. W
E 018° 54. V
(W-trojčíslie ; V-trojčíslie
W = 300+47*Y
V = 101+33*Z
A dostanete výsledné súradnice cache.
Krížne cesty
GPS: 48.46957, 18.8717 [48° 28' 10.45'', 18° 52' 18.12'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Mystery keška pre šikovných poblíž historickej križovatky. KEŠKA sa nenachádza na súradniciach v záhlavý zadania. Ale všetko, čo potrebujete vedieť nájdete v listingu kešky - len si ho treba poriadne prečítať - najlepšie v rámci domácej prípravy. Kešku, prosím, ukladajte späť aj s jej krytom a nepremiestňujte ju. Prineste si vlastné pero!
Červená studňa
GPS: 48.46842, 18.8838 [48° 28' 6.31'', 18° 53' 1.68'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cache v blízkosti rázcestia a tajchu Červená studňa.
Jergištôlňa
GPS: 48.47502, 18.90672 [48° 28' 30.07'', 18° 54' 24.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Jednoduchá keška v historickej banskej osade Jergištôlna pri Banskej Štiavnici.
Michalštôlniansky tajch
GPS: 48.46572, 18.89863 [48° 27' 56.59'', 18° 53' 55.07'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri Michalštôlňanskom tajchu.
Veľká Vodárenská
GPS: 48.46638, 18.88895 [48° 27' 58.97'', 18° 53' 20.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Na uvedených súradniciach na búdke je zákazová tabuľka. Počet uvedených písmen ti prezradí miesto skrýše:
Štiavnica na dlani
GPS: 48.46435, 18.88048 [48° 27' 51.66'', 18° 52' 49.73'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice vás privedú ku skrýši, ktorá je umiestnená v kamennom poli pod dominantným vrcholom s krížom, strážiacim mesto od severo-západu.
Tajch Ottergrund
GPS: 48.46092, 18.88047 [48° 27' 39.31'', 18° 52' 49.69'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Z kešky je nádherný výhľad na Banskú Štiavnicu.
Glanzenberg
GPS: 48.46345, 18.89517 [48° 27' 48.42'', 18° 53' 42.61'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza na významnom arcgeologickom nálezisku.
Dežo Hoffmann
GPS: 48.46137, 18.89238 [48° 27' 40.93'', 18° 53' 32.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Dežo Hoffmann, rodák z Banskej Štiavnice, patril k najuznávanejším fotografom šoubiznisu svojej doby. Narodil sa 24. 5. 1912 v Banskej Štiavnici a zomrel 26. 3. 1986 v Londýne. Táto keška vás privedie na miesto jeho rodného domu, kde sa tento výnimočný Slovák narodil.
Nezábudka
GPS: 48.45997, 18.89665 [48° 27' 35.89'', 18° 53' 47.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keš sa nachádza neďaleko Súkromnej Materskej Škôlky nazývanej Nezábudka.
Botanika Banská Štiavnica
GPS: 48.45942, 18.89758 [48° 27' 33.91'', 18° 53' 51.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Pre nájdenie CACHE nemusíte opustiť parkovú cestičku - prosím, dodržujte pravidla parku, neskracujte si chodníky
Dolná Ružová
GPS: 48.4591, 18.89393 [48° 27' 32.76'', 18° 53' 38.15'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Prosím uložiť keš presne tak (tým istým smerom), ako ste ju našli. Ďakujem.
Marína
GPS: 48.45905, 18.89293 [48° 27' 32.58'', 18° 53' 34.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice v zadaní vás privedú pred rodný dom Maríny. Na jeho priečelí je pamätná tabuľa s dvoma dvojicami veršov. Na určenie súradníc finálu potrebujete zistiť číslo slohy, ktorá obsahuje prvé dvojveršie (N) a číslo slohy, ktorá obsahuje druhé dvojveršie (E).
N 48°27,(N*10-9)
E018°53,(E*14+17)
Starý Zámok
GPS: 48.4592, 18.89172 [48° 27' 33.12'', 18° 53' 30.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Skrýša sa nachádza v blízkosti vstupu na zámok. Na odlovenie nie je nutné vstupovať do areálu. Na priloženej fotke si môžete pozrieť otváracie hodiny a vstupné. Určíte sa ho oplatí pozrieť si aj z vnútra. Na veži je ďalekohľad, ktorým si môžete pozrieť krásne okolie Banskej Štiavnice. Pri odlove kešky si dávajte veľký pozor na muglov, ktorých tu býva najmä v lete veľmi veľa.
Neviditeľná Štiavnica
GPS: 48.45846, 18.89603 [48° 27' 30.46'', 18° 53' 45.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Neviditeľná Štiavnica je interaktívna hra so súčasným umením vo verejnom priestore historického centra mesta. Projekt aktivizuje umelcov a návštevníkov mesta (divákov-hráčov), pri umiestňovaní a vyhľadávaní tvorivých počinov hmotnej, ale i efemérnej či dočasnej povahy.
štôlňa Glanzenberg
GPS: 48.4575, 18.8993 [48° 27' 27'', 18° 53' 57.48'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Táto jednoduchá mestská keška ťa privedie k portálu významného banského objektu v Banskej Štiavnici - k dedičnej odvodňovacej štôlni Glanzenberg.
Piargska Brána
GPS: 48.45557, 18.89312 [48° 27' 20.05'', 18° 53' 35.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Jednoduchá cache pri historickej vstupnej bráne do mesta Banská Štiavnica.
Nový Zámok
GPS: 48.45563, 18.89633 [48° 27' 20.27'', 18° 53' 46.79'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice v zadaní vás privedú za Novy Zámok. Z tohto miesta spočítaj na ľavej A, strednej C a pravej B časti všetky viditeľné otvory (okna, pozorovateľne a strieľne). Ich pocty vám pomôžu nájsť neďaleko ukrytú skrýšu.
N 48° 27.3[C-B][A+B]'
E018° 53.7[B-A][A+B]'
Banské múzeum v prírode
GPS: 48.4515, 18.88968 [48° 27' 5.4'', 18° 53' 22.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška je odsunutá k neďalekému krížu nad vedľajšou, ale frekventovanou cestou a nie je dostupná autom - tých pár krokov k nej treba prejsť. Auto nechajte, prosím, odstavené na oficiálnom parkovisku. Nezabudnite si pozrieť múzeum a veľa šťastia pri hľadaní pokladu!
Klinger
GPS: 48.45075, 18.88397 [48° 27' 2.7'', 18° 53' 2.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri tajchu Klinger.
Klinger štôlňa krátka
GPS: 48.45073, 18.88015 [48° 27' 2.63'', 18° 52' 48.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri technickej pamiatke, hneď napravo za kamenným portálom prikrytá kameňmi.
Horná Roveň
GPS: 48.4495, 18.87475 [48° 26' 58.2'', 18° 52' 29.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Ukrytý na vrchu Kalvária na Hornej Rovni (Štiavnické Bane), krásny výhľad na Banskú Štiavnicu. Malá biela krabička s priesvitným vrchnákom, NIE JE na zemi. Mŕtvy strom, pod vrchom.
Horná Roveň
GPS: 48.44642, 18.87728 [48° 26' 47.11'', 18° 52' 38.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška je malá a priesvitná. Schody vedu nielen do neba, ale aj k pokladu.
Pracháreň
GPS: 48.44655, 18.89068 [48° 26' 47.58'', 18° 53' 26.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza pri technickej pamiatke - Pracháreň.
Kalvária B. Štiavnica
GPS: 48.46182, 18.91488 [48° 27' 42.55'', 18° 54' 53.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Skrýša sa nachádza na vrchole Kalvárie. Ku skrýši vedie nenápadný chodník. Na chodník sa dá dostať z cesty, ktorá začína zo zadnej strany vrcholovej kaplnky, pred zákrutou, kde mení smer z J na Z. Hľadaj v koreňoch.
Neznáme skaly
GPS: 48.44968, 18.90563 [48° 26' 58.85'', 18° 54' 20.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza na vrchu skál.
Jozef Horák
GPS: 48.4497, 18.90743 [48° 26' 58.92'', 18° 54' 26.75'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Na vypočítanie finálu si musíte najprv prečítať úryvok z povesti Kremnický zlatý potok:
Ak ste pozorne čítali, určite nebude pre vás problém zodpovedať tieto otázky:
1. Aká zver šantila po temných horách ?
A=8 : hospodárska; A=3 : lesná; A=4 : domáca;
2. Koho sokol alebo krahulec prenasledovali ?
B=4 : plavého holuba; B=6 : čierne bociany; B=2 : hlodavce;
3. Kto nenašiel cestu z údolia Hrona ?
C=3 : divý tur; C=8 : jelene; C=5 : človek;
N 48° 27. 0A3 E 018° 54 CB5
Tunel pri Trati mládeže
GPS: 48.45277, 18.93213 [48° 27' 9.97'', 18° 55' 55.67'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Ku cache sa dá dostať viacerými spôsobmi. Odporúčame bezpečnejší, krajší hoci zdĺhavejší prístup po náučnom chodníku (NCH). NCH začína tabuľou 1 neďaleko parkingu popri asfaltke smerom na Kysihýbel. Ma dĺžku 7,2 km, trvanie cca. 3,5 - 4hod. Kto ma chuť, môže prejsť cely NCH. Z cesty odbočte po tabuli 2 na súradniciach odbočky na druhu lesnú cestu. Sú tam dve lesné cesty blízko za sebou. Lesná cesta vás dovedie do Kysihýblu. Pri 3. tabuli NCH vám GPS ukáže smer k cieľu. Takmer az k trati vedie asfaltová cesta. Je to prevádzkovaná trať, preto buďte opatrní, hoci vláčik nepremáva často. Môžete ist popri koľajniciach alebo k trati zostúpiť až neskôr (v tom prípade sa pripravte na strmší zraz). Koľajnice nie je potrebne prekračovať ani na ne vstupovať. Do tunela pre vlastne bezpečie nevstupujte. Tu si v prípade potreby môžete stiahnuť cestovný poriadok a vydať sa ku cache v pre vás prijateľnom čaše. Veríme, že vás tato cache poteší.
Štiavnická Anča
GPS: 48.4437, 18.91462 [48° 26' 37.32'', 18° 54' 52.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška veľkosti mikro pet v maskovacom tmavom obale vás privedie ku železničnej staničke v Banskej Štiavnici, ktorá má dnes žiaľ svoje najlepšie časy za sebou. V čase turistickej sezóny však môžete mať šťastie a priviesť sa sem štrekou niektorým z mimoriadnych vláčikov na pripomienku zašlej slávy pôvodne úzkorozchodnej štiavnickej železničky. Motorizovaní kešeri môžu zaparkovať na ceste hneď vedľa kešky a na trávnik ani nemusia vstúpiť. Veľa šťasta pri hľadaní. - Hľadajte cca 180 cm thuju.
Banícky sen - Štefultov
GPS: 48.43688, 18.89467 [48° 26' 12.77'', 18° 53' 40.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cache sa nachádza priamo v banskej štôlni. Nehrozí žiadne zranenie pádom. V štôlni sa nedá pokračovať až na jej úplný koniec, je tam mreža, za ktorou je neskôr chodba zaplavená, s možnými prepadliskami. V štôlni sa dá volne pohybovať, mreža sa nachádza cca po 10tich metroch, pričom je poškodená miestnymi obyvateľmi. Na nájdenie cache v podstate nepotrebujete ani umelé svetlo, postačovať vám bude svetlo slnečné.
Trinásť - Pán Boh pri nás
GPS: 48.45543, 18.88563 [48° 27' 19.55'', 18° 53' 8.27'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška je ukrytá v lese nad 13. informačnou tabuľkou, kám vás od waypointu možného parkovacieho miesta privedie pohodlná cestička pod lesom. Od tabuľky si treba nájsť ku keške ten správny chodníček. Samotná keška je od chodníčka menej ako 2 metre, uložená asi 30 cm nad terénom a skvele maskovaná - mladý strom s vyvrátenym pňom.
Tajch Krechsengrund
GPS: 48.43797, 18.85457 [48° 26' 16.69'', 18° 51' 16.45'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Geocaching
V strmšom briežku, pod pňom.
Kanderka
GPS: 48.44348, 18.85175 [48° 26' 36.53'', 18° 51' 6.3'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Geocaching
Kamenný ostrov na vrchu Kanderka je hľadaná keška.
Počúvadlo - parkovisko
GPS: 48.40937, 18.85695 [48° 24' 33.73'', 18° 51' 25.02'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška na parkovisku pri jazere - hľadajte dutinu v zemi.
Počúvadlo - výpust
GPS: 48.4057, 18.85258 [48° 24' 20.52'', 18° 51' 9.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Keška pri výpustnom zariadení Počúvadla
Výhľad na Počúvadlo
GPS: 48.40735, 18.86145 [48° 24' 26.46'', 18° 51' 41.22'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cieľom tejto cache je predstaviť miesto pekného výhľadu na tajch Počúvadlo.
Haldy šachty Maximilián
GPS: 48.442687, 18.884439 [48° 26' 33.67'', 18° 53' 3.98'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a odvaly pod šachtou Maximilián.
Prechádzka lesom
GPS: 48.39908, 18.84773 [48° 23' 56.69'', 18° 50' 51.83'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cieľom tejto cache je ukázať vám – Lesný náučný chodník - , ktorý sa nachádza okolo vrchu Lipovie pri Počuvadlianskom jazere.
Cache sa na daných súradniciach nenachádza. Aby ste našli poklad, musíte získať číselné indície A B C D E F G H I k finálnym súradniciam, ktoré sa nachádzajú na jednotlivých stage pri tabuliach náučného chodníka.
Stage 1: Začiatok náučného chodníka: N: 48°24,450 E: 018°51,115
A - indíciu získate ak spočítate fotografie na paneli
Stage 2: Drevo – nenahraditeľná surovina: N: 48°24,471 E: 018°51,045
B – indíciu získate ak zistíte na paneli do koľkých tried akostí sa zaraďuje vyťažené drevo
Stage 3: Fauna a flóra: N:48°24,509 E: 018°50,988
C – idíciu tvorí počet druhov bazy, ktoré sa spomínajú na paneli medzi druhmi krovitej vegetácie
D – indíciu dostanete spočítaním fotografií na ktorých sa na paneli nachádzajú cicavce
Stage 4: Rekonštrukcia a výchova porastov poškodených kalamitou: N:48°24,389 E: 018°50,912
E – indíciu tvorí počet druhov výchovy porastov lesa podľa toho v ktorej úrovni sa vychováva
Stage 5: Ochrana lesa: N:48°24,316 E: 018°50,833
F – správnu indíciu získate výberom správnej odpovedi podľa textu na paneli, kde sa píše: najväčším poškodzovateľom lesa na trase náučného chodníka je lykožrút smrekový / vtedy F = 4 /, alebo človek / vtedy F = 5 /
Stage 6: Ťažba a približovanie lesa: N:48°23,945 E: 018°50,864
G – indíciu získate spočítaním fotografií na paneli, kde sú ukázané vždy rôzne spôsoby približovania dreva
Stage 7: Prirodzená obnova porastov: N:48°24,060 E: 018°50,925
H – počet hospodárskych spôsobov ochrany lesa u nás tvorí túto indíciu
Stage 8: Poľovníctvo: 48°24,154 E: 018°50,977
I – túto indíciu tvorí počet zariadení na kŕmnie zvierat uvedených na paneli
Finálne súradnice:
Finálne súradnice dostanete dosadením indícií do vzorca:
N: 48°24, XYZ
E: 018°51,TUV
Pričom XYZ a TUV získame výpočtom:
X = B – A
Y = D – C
Z = F – I
T = G – H
U = E – C
V = B – I
Sitno - skalná vyhliadka
GPS: 48.40335, 18.87598 [48° 24' 12.06'', 18° 52' 33.53'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cache je dostupná zo skalnej vyhliadky, na ktorú sa dostanete po odboceni doprava po výstupe drevenými schodmi. Hľadajte v diere.
Sitno
GPS: 48.3992, 18.87728 [48° 23' 57.12'', 18° 52' 38.21'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Súradnice Vás privedú k "Elovej štrbine" odkial sú krásne výhlady na južnú a západnú stranu Sitna. Hľadaj pod skalou.
Vlčia jama
GPS: 48.40192, 18.89303 [48° 24' 6.91'', 18° 53' 34.91'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Vlčia jama 729 m.n.m je turistický bod cestou na vrch Sitno (1009 m.n.m). Keška sa nachádza v blízkosti turstického bodu v strome za farebnou značkou.
Poklad haviara Mateja
GPS: 48.4095, 18.89742 [48° 24' 34.2'', 18° 53' 50.71'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Cieľom tejto cache je zahrať sa a ukázať pekné miesta okolia Banskej Štiavnice. Tento poklad je letterbox a zároveň geocache. Hra namiesto GPS technológie používa nápovedu v podobe inštrukcií. V schránke je uložená pečiatka a myšlienkou hry je , že každý hľadač nosí so sebou svoju osobnú pečiatku so zošitom, opečiatkuje svojou pečiatkou logbook v cache a zároveň pečiatkou z cache opečiatkuje svoj zošit a vytvára si tak zbierku pečiatok.
Kostol sv. Egídia
GPS: 48.42008, 18.90218 [48° 25' 12.29'', 18° 54' 7.85'']
Obec: Ilija
Objekt: Geocaching
Keš sa nachádza pri kostolíku sv.Egídia v Iliji.
Sv. Anton
GPS: 48.42202, 18.94588 [48° 25' 19.27'', 18° 56' 45.17'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Geocaching
Jednoduchá a pekna cache na koordinátoch v blízkosti znameho kastiela a parku v Sv. Antone - známeho tiez ako ANTOL. Kvoli pokladu si vsak doprajte peknu prechádzku po parku. Cache sa nachádza na hraniciach parku, prejdite starou uzkou cestickou, ktorú pri vyberaní pokladu vobec nemusíte opustit - a uz vobec nie preskakovat cez potok... Staci sa len na cesticke uklonit pred "velicenstvom"...
Skalie
GPS: 48.4547, 18.95785 [48° 27' 16.92'', 18° 57' 28.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Geocaching
Najkratšia cesta ku skrýši je od vodárne pod cestou do Banského Studenca. pri ceste sa dá zaparkovat auto N 48°27.184 E 018°57.375. Od cesty treba zíst ku potoku po náucnom chodnícku, popod vodáren k mostíku N 48°27.168 E018°57.452. Caká nás strmý výstup po serpentínach až ku lesníckemu kopcu pri ktorom sú tri mohutné duby N48°27.229 E018°57.573 od ktorých pokracujeme chodníkom do lava (na Z) cca 90 metrov a potom sa kolmo odrazíme rovno hore, do kopca popri skalnom rebre až na vrchol hrebena, dosiahneme najvyšší bod N48°27.286 E018°57.521. Z tohto bodu schádzame pár metrov po hrebeni smerom na SZ a potom už dole pomedzi skaly ku vyhliadkovej plošine. Keška je blízko. Pozor, nespadnút. Hladaj pod plochym balvanom.
Studenské jazerá
GPS: 48.44597, 18.97792 [48° 26' 45.49'', 18° 58' 40.51'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Geocaching
Hľadajte Dub.
Zákopy
GPS: 48.45525, 18.99777 [48° 27' 18.9'', 18° 59' 51.97'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Geocaching
Stará modrá značka z Banského Studenca na Caniar (a ďalej) prechádza popri zákopoch z druhej svetovej vojny. Dnes hlboký les zakrýva výhľady, ale pred takmer 70 rokmi to bola asi celkom dobrá pozícia na paľbu...
Keška je ukrytá v nevýraznom sedielku pod vrchom Skalka v katastri Banského Studenca. Prechádza tadiaľ modrá značka (2666), ktorá začína pri krčme v Studenci a končí na železničnej zastávke v Kozelníku. Značka v novších mapách už nie je zakreslená a miestami je problém po nej ísť aj v teréne. Celkovo sú to celkom slušne zabudnuté končiny, kde je ľahšie stretnúť medveďa, ako človeka. V spomínanom sedielku sú do stromu vrastené tri turistické tabuľky (N 48°27.309 E 018°59.834) a domáci toto miesto aj označujú ako "Tri tabuľky". Keška je blízko...
Zákopy sú v SV svahu, kľukatia sa v dĺžke cca 90 m v smere zo SZ na JV. Sú už mierne zosypané a zapadané lístím, ale dobre viditeľné. Na niektorých miestach je vidno väčšie jamy s múrikmi z kameňa, predpokladám, že tam boli zakopané nejaké väčšie kalibre... Les má dnes cca 60 rokov, takže cez vojnu tam bola rúbaň a bol dobrý výhľad smerom na Tri kamene, Caniar a prístupovú horskú cestu od Dobrej Nivy. Zákopy vraj kopali občania Studenca pod dozorom nemeckých vojakov. Tí tam čakali postupujúcu ruskú armádu, ktorá sa približovala od Dobrej Nivy. Ešte žijúci domorodci si pamätajú, že v prvej línii išli rumunskí vojaci a Nemci ich zo zákopov "kosili" guľometmi. Keď minuli "patróny" ušli smerom na západ. Dedinčania vraj mŕtvych vojakov potom zvážali na vozoch a pochovali ich v masovom hrobe pri Banskej Belej. To viem len z počutia, možno to bolo inak... Hľadaj Jedľu.
Zvonica Halča
GPS: 48.47058, 18.9882 [48° 28' 14.09'', 18° 59' 17.52'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Keška ukrytá pod schodami zvonice v osade Halča.
Viadukt na TM II
GPS: 48.46647, 18.94643 [48° 27' 59.29'', 18° 56' 47.15'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Táto cache sa venuje zeleznici na Trati Mládeze Hronská Dúbrava - Banská Stiavnica, konkrétne tretiemu viaduktu v km 15,775. Hľadajte v koreňoch.
Banská Belá - kostol
GPS: 48.4752, 18.93367 [48° 28' 30.72'', 18° 56' 1.21'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Zo suradnic v zadani sa vyberte ku kostolu - vyuzite pri tom kryte schodisko. V tomto schodisku najdite letopocet na banickom erbe v tvare ABCD. Súradnice finálu získate potom nasledovne:
N 48° 28. suradnice zadania minus CC
E 018° 56. suradnice zadania plus DB
Na odlov kesky postaci jedine siahnutie na to správne miesto. Maskovat sa fotografovanim je tu velmi vhodné - vela stastia pri odlove pokladu!
Pamätník SNP
GPS: 48.48055, 18.9438 [48° 28' 49.98'', 18° 56' 37.68'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Geocaching
Keška je v dutine stromu pri pamätníku SNP.
Žakýlsky hrad
GPS: 48.50843, 18.93468 [48° 30' 30.35'', 18° 56' 4.85'']
Obec: Podhorie
Objekt: Geocaching
Žakýlsky hrad, nazývaný aj ako Pustý hrad sa nachádza na vrchu Brezový vrch (812 m.n.m.), asi 1,5 km na sever od obce Podhorie. Popis: Skryte v butlavom strome asi 50 metrov zapadne od naucnej tabule.
Žakýlske pleso
GPS: 48.51165, 18.9347 [48° 30' 41.94'', 18° 56' 4.92'']
Obec: Podhorie
Objekt: Geocaching
Kešku hľadajte vedľa stromu s modrou značkou.
Kostol v Kozelníku
GPS: 48.51203, 18.99787 [48° 30' 43.31'', 18° 59' 52.33'']
Obec: Kozelník
Objekt: Geocaching
Cache je pomerne lahko lovitelna. Netreba kvoli nej rozoberat kostol. Ked ju odlovis, vrat ju na povodne miesto. Posledny schod vlavo ti ponukne poklad. Pozor, aby na teba nespadla kotva!
Viadukt na TM I
GPS: 48.52772, 19.00533 [48° 31' 39.79'', 19° 0' 19.19'']
Obec: Kozelník
Objekt: Geocaching
Táto cache sa venuje zeleznici na Trati Mládeze Hronská Dúbrava - Banská Stiavnica, konkrétne prvému viaduktu v km 6,578. Opis: tunel v nohe.
Samaritánka
GPS: 48.383, 18.93017 [48° 22' 58.8'', 18° 55' 48.61'']
Obec: Prenčov
Objekt: Geocaching
Jednoducha oddychova skrysa z radu "kaplnkove kese pri/po ceste". Tento poklad sa nachadza v blizkosti kaplnky s cistou pramenitou vodou nazyvanou ''Samaritanka'', ktora sa nachadza pri ceste medzi Svatym Antonom a Prencovom. Kaplnka bola postavena v roku 1730. Mozete sa tu zastavit i obcerstvit a pohladat maly poklad, ktory sa ukryva v kopci v lesiku za kaplnkou na lavej strane. A kedze signal je tu velmi zivy a mapy nespolahlive, nevahajte pouzit spoiler. Poklad, prosim, vlozte spat do jeho prirodzeneho ukrytu a dobre zamaskujte. Poznámka: kde sa kamen o strom opiera.
Koháryho dub – geocache
GPS: 48.325863, 18.985731 [48° 19' 33.11'', 18° 59' 8.63'']
Obec: Kráľovce-Krnišov
Objekt: Geocaching
Jeden z najstarších dubov v okolí, ktor7 je zároveň chráneným stromom. Niekoľko desiatok metrov od Koháryho duba, okolo ktorého sú nasadení aj jeho mladší druhovia, ležia aj legendárne bludné kamene, o ktorých sa vraví, že na nich sedával Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry spolu s Geľom Sebechlebským. Keš teda nie je priamo vo vnútri stromu, ale sa nachádza v jeho okolí, vo svahu, pri bludnom kameni v dutine stromu...
Sitnianska Lehôtka
GPS: 48.32267, 18.95813 [48° 19' 21.61'', 18° 57' 29.27'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Geocaching
Sitnianska Lehôtka sa nachádza blízko obce Hontianske Nemce. Treba prejsť cez vinice popri kopci Kukučka. Dedinka sa nachádza až na samotnom konci. Keška je v dutom geostrome.
Hontianske Nemce
GPS: 48.2878, 18.99445 [48° 17' 16.08'', 18° 59' 40.02'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Geocaching
Opis kešky: Chrbát ohni, prekáža vetva. Hladaj na zemi!
Tesárske dúpence
GPS: 48.2099, 18.9372 [48° 12' 35.64'', 18° 56' 13.92'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Geocaching
V chotári Hontianskych Tesár sú štyri kamenné skrýše, tzv. dúpence, ktoré prvý raz opísal v roku 1902 Andrej Kmet v diele Dalšie výskumy z obvodu Sitna.. Popis kešky: (horná dierka)^2 / (obere loch)^2
Tesárska roklina
GPS: 48.21057, 18.94868 [48° 12' 38.05'', 18° 56' 55.25'']
Obec: Hontianske Tesáre
Objekt: Geocaching
Prírodná pamiatka sa nachádza v katastrálnom území obce Hontianske Tesáre a za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1999. Popis kešky: nie v rokline.
Dudinské travertíny
GPS: 48.16873, 18.87785 [48° 10' 7.43'', 18° 52' 40.26'']
Obec: Dudince
Objekt: Geocaching
Na úpätí Krupinskej kotliny nedaleko južných hraníc nachádzajú sa kúpele Dudince. Vdaka dobrej polohe a teplej stabilnej klíme - majú jeden z najväcších poctov slnecných dní v roku na Slovensku - predstavujú príjemné miesto na oddych. Vek sopecných pramenov sa odhaduje približne na stotisíc rokov. V casoch antiky sa v travertínových otvoroch kúpali aj vojaci rímskych légií. Z tohto obdobia ostalo až doposial zachovaných 32 bazénov ako chránená kultúrna pamiatka pod názvom Rímske kúpele. Pozývame Vás na prechádzku po zaujímavých miestach, ktoré sa tu nachádzajú.
1. N 48 10.050 E 18 52.656
Nachádzate sa pri informacných tabuliach, dôležitá je pre Vás informacná tabula vpravo. Ak na nej v jednom zo slov v prvej vete vyškrtnete cast písmen, dostanete preklad slova "voda" do latinciny. Kolko písmen má dané slovo na tabuli (vrátane vyškrtnutých)? A
2. N 48 10.050 E 18 52.577
Kolko miligramov vápenatých katiónov v 1 litri je uvedených na tabuli? BCD
3.
a) N 48 10.016 E 18 52.557
b) N 48 09.962 E 18 52.618
c) N 48 09.944 E 18 52.624
d) N 48 09.953 E 18 52.796
Na uvedených súradniciach sa nachádzajú informacné tabule k pramenom, ktoré boli v minulosti cinné. Dnes sa nachádzajú na týchto miestach kopy s kráterovitými otvormi na vrchole. Pomenovanie jedného z pramenov je spájané s vpádom dobyvatelov v 13. storocí. Aká vysoká je kopa, ktorá po nom ostala? (údaj nájdete na informacnej tabuli pri danom prameni) E - F
4. N 48 09.930 E 18 52.990
V texte je spomenutý názov rastliny. Jeho inojazycné ekvivalenty uvedené v spodnej casti informacnej tabule zacínajú na rovnaké písmeno. Prevedte dané písmeno na císlo (A=1, B=2...Z=26) G
FINÁL
48 09.GFB
18 52.AEC
Všetky otázky je možné zodpovedat ciste na základe všeobecného prehladu a informácií uvedených na tabuliach. Napriek tomu odporúcame si urobit malú domácu prípravu, aby ste neboli zaskocení údajmi, ktoré je potrebné vyhladat na tabuliach.
Tufové pivnice
GPS: 48.32355, 18.86603 [48° 19' 24.78'', 18° 51' 57.71'']
Obec: Baďan
Objekt: Geocaching
Vzácne a záhadné sú tri pivnice vytesané do tufových skál, ktoré počas tureckých nájazdov slúžili ako sýpky. Nachádzajú sa „na Háji“ v katastri obce Klastava. Od júla 2013 sú tieto pivnice odkryté a sprístupnené verejnosti. Pravdepodobne sa v blízkosti týchto troch nachádza ešte ďalšia jedna, ktorá však doposiaľ nebola odkrytá. Ak budete mať šťastie a prídete vo vhodnom čase, čaká vás tu malé prekvapenie v podobe netopierov. Popis kešky: nosorožec v lese.
Hajbov vrch
GPS: 48.3055, 18.83237 [48° 18' 19.8'', 18° 49' 56.53'']
Obec: Baďan
Objekt: Geocaching
Hajbov vrch sa odlišuje od mnohých iných hlavne zvláštnymi kameňmi a veľkými skalami ktoré nesú známky opracovávania. Kvôli zákazu vjazdu a rampe nie je možné dostať sa pod kopec s autom. Je potrebné zaparkovať najlepšie v Jabloňovciach a potom pokračovať po spevnenej ceste pešo popri keške prameň živej vody (GC3WETD) až pod Hajbov vrch. Buďťe prosím opatrní pri manipulácií s krabičkou, ide totiž o veľkú plastovú a krehkú nádobu ktorá sa môže ľahko poškodiť, najmä kameňmi alebo násilným otváraním/zatváraním. Popis kešky: Medzi velkými skalami, zakrytá menšími kamenmi.
Kramársky vrch
GPS: 48.295, 18.83027 [48° 17' 42'', 18° 49' 48.97'']
Obec: Baďan
Objekt: Geocaching
Keška sa nachádza na Kramárskom vrchu ktorý v čase tureckej nadvlády slúžil ako pozorovatelňa (vartovka). Pomocou týchto dômyselných stavieb varovali mestá a dediny pred nebezpečím. V čase protitureckých bojov stáli podobné stavby na viacerých okolitých kopcoch no nezachovali sa. Na toto signálne miesto sa dávno zabudlo a v podstate sa oň už nikto nezaujíma. Dokonca mnohí miestni obyvatelia z Jabloňoviec o tomto mieste nevedia. Nenájdete tu ani žiadne značenie, žiadne informačné tabuľky. Založili sme tu kešku aby sme miesto aspoň trochu spropagovali lebo nepochybne ide o dôležitú súčasť našich dejín. Hľadaj v koreňoch.
Nad Počúvadlom
GPS: 48.3746, 18.8296 [48° 22' 28.56'', 18° 49' 46.56'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Geocaching
Jednoduchá turisticky orientovaná keška. Trasa od cintorína, kde môžete parkovať až na vrcholy /na tom západnejšom ale nie je rozhľadňa a teda ani výhľady nie sú/ a spať má cca 3.7km, po trase nie je studnička. Veríme, že sa Vám tu bude páčiť tak ako nám. Hľadaj pod skalou.
Starý buk pri Počúvadle
GPS: 48.36653, 18.82687 [48° 21' 59.51'', 18° 49' 36.73'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Geocaching
Počúvadlo je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica, vzdialená asi 6 km od jazera Počúvadlo, ktoré patrí do systému tajchov využívaných v minulosti na odvodňovanie baní. V tejto malej dedinke majú najstarší slovenský buk. Tento 450-ročný listnatý strom je ukrytý v lese na konci dediny pri prameni obecného vodovodu. Buk je vysoký 20 metrov a obvod kmeňa je 600 centimetrov.
Počúvadliansky mlyn
GPS: 48.35715, 18.85552 [48° 21' 25.74'', 18° 51' 19.87'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Geocaching
Skrýša vám ukáže ruiny starého mlyna, ktorý kedysi dávno "fungoval" v Klastavskej doline. Táto severo-južne orientovaná dolina ležiaca v južnej časti Štiavnických vrchov začína v obci Ladzany a jej uzáver tvoria južné svahy Sitna. Preteká ňou Klastavský potok, ktorého vody poháňali starý vodný mlyn. O jeho existencii v doline sa zmieňujú už písomné dokumenty z roku 1715. Krabička je schovaná z VONKAJŠEJ strany steny mlyna. NEHĽADAJTE JU Z VNÚTORNEJ STRANY RUÍN!
Dá sa nájsť aj v pri väčšom množstve napadaného snehu. Doporučujem vytlačiť spoiler a využiť ho pri hľadaní (v blízkosti mlyna je veľmi zlý signál, k internetu sa tam pripojíte len veľmi ťažko, ak vôbec). Nič zbytočne nerozoberajte!
Prajem príjemnú prechádzku prekrásnou a ľuďmi málo navštevovanou dolinou. Hľadaj 20 centimetrov nad zemou (spoiler).
Žibritov
GPS: 48.39175, 18.98072 [48° 23' 30.3'', 18° 58' 50.59'']
Obec: Žibritov
Objekt: Geocaching
Popis kešky: najprv 15 schodov, potom sever, pri historickej pevnosti.
Vyhliadka na Močiari
GPS: 48.54462, 18.94298 [48° 32' 40.63'', 18° 56' 34.73'']
Obec: Močiar
Objekt: Geocaching
KESKA vas privedie asi 500 m pred obcou zo severnej strany, a to po menej znamej, menej frekventovanej, ale i menej kvalitnej ceste, ktora vhodne spaja dve banicke basty - Kremnicu a Stiavnicu. Mozte tu zastavit svojho "tatosa" a pokochat sa krasnym vyhladom - potrebujete nato rozhodne pekne pocasie a denne svetlo.
Samotna cache sa nachadza tesne pri skalnom brale podoprena kmenom stromceka. Prosim, po zalogovani ju opatovne podoprite a zatazte kamenmi.
Horné jazierko v parku vo Sv. Antone
GPS: 48.42027, 18.94488 [48° 25' 12.97'', 18° 56' 41.57'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Geocaching
Súčasťou areálu kaštieľa je aj nádherný park, ktorý voľne prechádza do lesa. Historické dokumenty o tom, ako vyzeral v minulosti, sa nezachovali. Predpokladá sa, že najväčší rozkvet park zažil pri dostavbe kaštieľa okolo roku 1750. Hľadaj vo výske kolien.
Príbeh lásky
GPS: 48.42178, 18.94225 [48° 25' 18.41'', 18° 56' 32.1'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Geocaching
Poslednym uzivatelom svatoantonskeho kastiela bol byvaly bulharsky car Ferdinand Coburg. Po svojej abdikacii na bulharsky tron car Ferdinand Coburg vela cestoval, zdrziaval sa v nemeckom Coburgu. Roky travil aj v antolskom kastieli na Slovensku. Tu car spoznal aj svoju buducu a poslednu manzelku Alzbetu. Tato keska vas zavedie na miesta, kde sa odohraval pribeh ich lasky.
Za svoju odvahu v bojoch proti Osmanom panovnik Ferdinand II cisar rimsky, kral cesky, uhorsky a chorvatsky, dal grofovi Petrovi Koharymu panstva, do ktorych patrila aj obec Svaty Anton. Koharyovci si tu postavili rodinne sidlo a prispeli tak k rozvoju obce. Andrej Jozef Kohary poziadal architekta Entzenhofera z Viedne, aby naprojektoval prestavbu starsieho kastiela na mohutnu stvorkridlovu budovu. Kastiel vo svojich architektonickych detailoch oplyva vyraznou symbolikou. --- Poslednym slachticom, ktory uzival kastiel bol bulharsky car Ferdinand Coburg, ktory tu byval az do roku 1944. V okoli kastiela je park s umelymi jazierkami, z ktorych spodne napajalo aj fontanu umiestnenu na nadvori kastiela. A tam aj zacneme. - Tam, kde zurci v strede voda, chod! Medzi nebom a zemou, hoci v lete oddychuju. Ich pocet si pozac a pod! (a) --- Teraz prejdime do parku. Romanticky park okolo kastiela navrhol stiavnicky stavitel Frantisek Hausner. Navrhol ho ako barokovy park s travnatymi terasami, zahonmi kvetin a cennymi stromami, smerom do kopca pozvolne prechadza do lesoparku. V parku je sustava umelych jazierok a jaskyna. Najvacsie je Dolne jazierko. Naucne tabule priblizuju historiu spojenu s parkom, jeho fauny a flory. - Ake cislo na ORIENTACNEJ MAPE parku ma umela jaskyna? (b) --- Prejdi k Dolnému jazierku. Su tam prijemne lavicky na sedenie. Porozhliadni sa okolo... - Nad vodou - tam v objati, ihla s listom stoji. Cez ich lono juhozapadnym smerom hlad a tam vidis, po com Ti dusa tak broji. (115m, azimut 220°) --- Sequoiodendron giganteum sa narodil v roku 1878. V ten rok sa narodil aj Leopold Coburg... - Roky tam stal, pozeral sa vyssie. Rok pochovania mamuta ta prinesie blizsie. (c) --- Poslednym uzivatelom svatoantonskeho kastiela bol byvaly bulharsky car Ferdinand Coburg. Narodil sa vo Viedni 26. 2. roku 1861. Uz v roku 1887 sa stal bulharskym panovnikom a od roku 1908, kedy bola vyhlasena samostatnost Bulharska, sa stal vo Velikom Tarnove carom. Ako car vladol do roku 1918. Uz od zaciatku 20. storocia sa velmi rad zdrziaval i na Slovensku, kde mu ucarovala hlavne krasna slovenska priroda. Vedel si vazit kazdu rastlinu i zivocicha a chapal ich vyznam v celom komplexe zivej prirody. Laske k prirode ucil i ludi vo svojom blizkom okoli. Po svojej abdikacii na bulharsky tron car Ferdinand Coburg vela cestoval, zdrziaval sa v nemeckom Coburgu. Roky travil aj v antolskom kastieli na Slovensku. Tu car spoznal aj svoju buducu a poslednu manzelku Alzbetu. Tak si ju oblubil, ze ju vsade braval so sebou. Bola s nim nepretrzite patnast rokov. Starala, len o jeho veci, o jeho zdravie, pohodlie, ale aj o cele sluzobnictvo. V roku 1944 museli pred ruskou armadou odist do rakuskeho Ebenthalu a neskor car Ferdinand skoncil s celym svojim dvorom napokon v Coburgu. V tom istom roku v Bambergu sa car s Alzbetou, ktoru si zobral az po dlhom platonickom vztahu, tajne vzali. Alzbeta mala dvadsatsedem a car osemdesiatsedem rokov. O jeho vztahu k Slovensku svedci i napis na zlatej tabulke, umiestnenej na jeho rakve v rodovej hrobke pod Augustianskym chramom v Coburgu: „...prajem si svojich desat kosti zlozit v lone prekrasnej slovenskej prirody ….“. V roku 1944 opustil svatoantonsky kastiel a odisiel do nemeckeho Coburgu, kde zomrel 10. 9. 1948. --- Zaver: N 48° 25.A', E 18° 56.B' A = (prva císlica a) (súcet prvej a poslednej cislice c) (sucet cislic a) B = (b) (b) (druha cislica a). Popis: som obrasteny machom, ale nie som skala
Skalné obydlia Lišov
GPS: 48.23787, 18.86708 [48° 14' 16.33'', 18° 52' 1.49'']
Obec: Lišov
Objekt: Geocaching
Putovanie za tajomstvami opradenou historiou Lisova sa zacína asi pol druha kilometra za dedinou na upravenej lucke, ku ktorej vedie polna cesta. Zo skalneho domu vidno zvonku len otvory po oknach a dverach, no to najzaujímavejsie sa ukryva vo vnutri. Obdivuhodna je predovsetkym obrovska miestnost, ponorena do nepreniknutelnej tmy, siroka asi desat a dlha zhruba tridsat metrov.
V roku 1554 napadli dedinu Turci. Ludia hiadali utocisko pred dobyvatelmi. Naznacuje to aj diera v zemi tesne pred vstupom do velkej miestnosti, ktora je vstupom do tajnej chodby veducej podzemim az k potoku. Ukryti ludia sa nou v dostali k vode a v case nudze mohla posluzit aj ako unikova cesta. Hala poskytuje nielen nevsedny zazitok, ale aj prijemne osviezenie v horucich letnych dnoch. Teplota v nej sa totiz pohybuje okolo desat stupnov.
V skalnom dome je aj izbietka bez okien so zadymenou tmavou dierou presekanou z podzemia az na povrch. Bola kedysi kuchynou. Len par krokov dalej je malicka spalna s postelou aj nocnym stolikom, ktore sú tiez vytesane priamo do skalneho masivu. Tieto obydlia si mozete pozriet na suradniciach N 48°13.955 E018°51.589.
O nieco vacsie obydlie vytesane do skaly je na opačnej strane dediny , asi pol kilometra za miestnym polnohospodarskym druzstvom, aj ked sa to uz na druzstvo nepodoba. Ma tiez viacero mensich i vacsich miestnosti a jeho priecelie zdobia pozostatky zatial neznameho napisu. Historicku tvar narusaju hrdzave mreze na oknach a torzo elektrickeho stlpa pri vchode. V minulosti ho totiz druzstvo vyuzivalo ako sklad jablk, zemiakov a vina.(zdroj: cestovanie.pravda.sk)
Tu sa nachadza aj keska. Doporucujeme zobrat si so sebou aj baterku na odlov a prehliadku tohto objektu.
Popis: Pod prvym oknom z vnutra.
Areál šachty Terézia
GPS: 48.451607, 18.873769 [48° 27' 5.79'', 18° 52' 25.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Areál šachty Terézia nachádzajúci sa pri obci Horná Roveň.
Sitno
GPS: 48.401704, 18.878858 [48° 24' 6.13'', 18° 52' 43.89'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Národná prírodná rezervácia je vyhlásená na ochranu prírodovedecky, historicky a kultúrne významnej dominanty Štiavnických vrchov - Sitna na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Prelínanie teplomilných a horských prvkov flóry, výskyt vzácnych a chránených druhov. Sitno bolo v roku 1951 vyhlásené za národnú prírodnú rezeráciu s výmerou je 936 800 m2 a 5.stupeňom ochrany.
Mäsiarsky bok
GPS: 48.401609, 19.091272 [48° 24' 5.79'', 19° 5' 28.58'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
V národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok je zabezpečená ochrana lesného komplexu s fragmentami pôvodných alebo málo pozmenených lesných porastov na svahoch s bralami a recentnými sutinami na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Mäsiarsky bok bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu v roku 1980 s výmerou 1 278 100 m2 a 5.stupňom ochrany.
Holý vrch
GPS: 48.435037, 19.035518 [48° 26' 6.13'', 19° 2' 7.86'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Prírodná rezervácia, Národná PR
Významná lokalita veľkého počtu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín Slovenska, čím je ju možno pokladať za genobanku, v prípade zachovania podmienok, ktoré tu vznikli prirodzeným vývojom v súlade s extenz. súkrom. obhospodarovaním. Holý vrch bol za prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1988 s výmerou 168 051 m2 a 4.stupňom ochrany.
Kino Diamant
GPS: 48.167661, 18.882851 [48° 10' 3.58'', 18° 52' 58.26'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/550 22 00
Web: https://www.facebook.com/kinodudince.sk/info?tab=overview
Kino Diamant je súčasťou kúpeľného komplexu Diamant na ulici Kúpeľná 107.
Amfiteáter Banská Štiavnica
GPS: 48.456383, 18.894588 [48° 27' 22.98'', 18° 53' 40.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0905 455 911
Amfiteáter pod Novým zámkom v Banskej Štiavnici ponúka počas letných mesiacov koncerty, festivaly, divadlo, tanec, detské podujatia, večerné kino v nádhernom prostredí s výhľadom na panorámu Banskej Štiavnice...
Kino Akademik
GPS: 48.459077, 18.892658 [48° 27' 32.68'', 18° 53' 33.57'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: zuzana.patkosova@banskastiavnica.sk
Kino Akademik v Banskej Štiavnici na ulici Radničné námestie 4.
Evičkino jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.434752, 18.861808 [48° 26' 5.11'', 18° 51' 42.51'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/evickino-jazero-49/
Divadlo v pivovare Erb
GPS: 48.458238, 18.893509 [48° 27' 29.66'', 18° 53' 36.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: + 421 917 755 235, info@pivovarerb.sk
Divadlo v pivovare Erb na ulici Novozámocká 132/2. Lístky na jednotlivé predstavenia si môžete rezervovať telefonicky na tel. čísle +421 918 182 859, e-mailom alebo vyplnením kontaktného formulára.
Terra Permonia
GPS: 48.458709, 18.893238 [48° 27' 31.35'', 18° 53' 35.66'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: michal@terrapermonia.sk, +421 948 100 727
Ukrytí permoníci štiavnického podzemia sa rozhodli vyjsť medzi ľudí, ktorí ich opustili po zavretí poslednej bane. Chcú im pomôcť spoznať skutočnú krásu Zeme, ale aj zlepšiť ich zručnosti a tvorivosť. Nechajte sa nimi osloviť aj Vy a navštívte Terra Permonia, orignálny projekt v historickom jadre Banskej Štiavnice.
Belianska dedičná štôlňa
GPS: 48.484001, 18.943899 [48° 29' 2.4'', 18° 56' 38.04'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MD-1-01)
Belianska dedičná štôlňa má ústie v Kozelníckej doline v nadmorskej výške 428 m (pri štátnej ceste medzi Banskou Belou a Kozelníkom). Štôlňa sa začala raziť v roku 1524 za účelom odvodnenia banskobelianskych baní. Potreba razenia štôlne vyplynula z toho, že v 16. storočí dobývanie drahokovových rúd (zlato a striebro) v Banskej Belej bolo už v značnej hĺbke. Hydrogeologické pomery na ložisku charakterizovala vysoká presiakavosť a tým relatívne vysoké prítoky vody do banských priestorov. Tie boli v tom čase čerpacími zariadeniami ťažko zvládnuteľné. Razenie štôlne sa vykonávalo ručne pomocou kladiva a želiezka. V prvej etape štôlňa podfárala a odvodňovala najvýznamnejšie banskobelianske žily Juraj, Baumgartner a Goldfahrter v oblasti Vogelsang (centrálna časť Banskej Belej). V druhej etape sa štôlňa razila smerom k žile Siebenweiber, ktorú v roku 1624 toto banské dielo dosiahlo a následne sa pokračovalo s razením ďalej na sever. Celková vyrazená dĺžka chodieb Belianskej dedičnej štôlne bola 8 700 m. V roku 1746 sa navrhovalo predĺžiť štôlňu smerom do Banskej Štiavnice, ale tento zámer sa nerealizoval. V histórii štôlne sa zaznamenalo celkovo 11-krát jej opustenie a 11-krát jej opätovné zmáhanie. To dokumentuje aj celkovú históriu banskobelianskeho baníctva, ktoré bolo veľmi citlivé na rôzne vojensko-ekonomické problémy tejto časti bývalého Uhorska. Posledná rekonštrukcia štôlne sa uskutočnila v rokoch 1939 – 1950. Následne sa rozhodlo o ukončení baníckej aktivity v oblasti Banskej Belej a tým aj o ukončení prevádzkovania Belianskej dedičnej štôlne.
Dôvodom raziť túto dedičnú štôlňu bola potreba odvodniť banskobelianske dobývky, ktoré boli zatopené už v roku 1385. Príčina ich skorého zatápania spočívala v tom, že mäkká žilná výplň ľahko prepúšťala vodu. Impulzom začať raziť dedičnú štôlňu v roku 1524 bola okolnosť, že dobývky bane Siebenweiber dávali nádej, že sa touto dedičnou štôlňou dosiahnu ešte neporušené hlbšie časti žíl. Najvýznamnejším majiteľom dedičnej štôlne bolo mesto Banská Belá a dotácie na ňu poskytoval erár. Okolo roku 1629 vyhotovili prvú úplnú mapu Belianskej dedičnej štôlne. Belianska dedičná štôlňa vznikla v čase, keď staré a predtým výnosné banskobelianske bane boli už vyčerpané. Hoci baníctvo upadalo, dedičnú štôlňu stále predlžovali a udržiavali. Odvodňovala bane v okolí žíl Juraj, Goldfahrtner, Baugartner. Roku 1885 mala dĺžku 5400 m, jej konečná dĺžka bola 8700 m.
Haldy Maximilián šachty
GPS: 48.442945, 18.886575 [48° 26' 34.6'', 18° 53' 11.67'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 1EZ-1-06)
Biologická rekultivácia antropogénnych pôd (výsypky, haldy, odvaly, skládky, odkaliská) drevinami, zhrnutá pod pojmom "lesnícka rekultivácia", patrí v súčasnej dobe k najvýznamnejším a najpoužívanejším metódam biologickej rekultivácie. Pre úspešný výsledok biologickej rekultivácie háld, odvalov alebo inak antropogénne devastovaných plôch je dôležité zhodnotiť závažnosť jednotlivých stanovištných činiteľov, ktoré majú vplyv na vznik a vývoj založených kultúr, druhovú skladbu lesných porastov a technológiu zakladania lesných kultúr na haldách. Extrémna pôdna reakcia je častým faktorom, ktorý sťažuje prirodzenú obnovu vegetácie na znehodnotených pôdach ľudskou činnosťou. Rastliny sú prispôsobené len určitému rozpätiu koncentrácie vodíkových iónov. Hodnoty pH pod 3,5 a nad 8,5 znemožňujú život väčšine rastlinných druhov. Priemyslom znehodnotené pôdy možu obsahovať značné množstvo voľných kyselín a alkálií a kysličníkov vápnika, horčíka a iných prvkov tejto skupiny. Veľmi nízke hodnoty pH sú pre vegetáciu škodlivé priamo. Poškodenie rastu môže však byť vyvolané pri hraničných hodnotách pH aj viazaním živín, napr. hliníka alebo iných, vo väčších množstvách toxických kovov v pôdnom roztoku.
Erózia veľmi často sťažuje úspešnú rekultiváciu antropogénnych pôd. Silná erózia pozorovaná na mnohých recentných útvaroch je podmienená neprítomnosťou akejkoľvek vegetačnej pokrývky, nedostatkom humusu a často strmým sklonom. K zvlášť silnej erózii dochádza na výsypkách, ktorých povrch nevsakuje dažďovú vodu. Rozsah i stupeň erózie podmieňujú tiež nepriaznivé fyzikálne vlastnosti znehodnotených pôd.
Pôdna reakcia je úzko spojená s problémom toxických prímesí, pretože pri veľmi vysokom i nízkom pH sa do roztokov dostáva množstvo prvkom v koncentráciách tak vysokých, že poškodzujú rastliny. To platí predovšetkým o hliníku a mangáne, ktoré sa vyskytujú vo veľmi kyslých haldách. Každá ílovitá pôda uvoľňuje hliníkové ióny v styku s kyselinou sírovou. Aj mangán sa vyskytuje v mnohých pôdach v škodlivom množstve. Je pritom zaujímavé, že výsypkový materiál s vysokým obsahom organických látok nie je tak škodlivý pravdepodobne z toho dôvodu, že obidva tieto kovy sa stávajú neškodnými v spojení s humusom.
Výskumy posledných rokov dokázali, že pri správnom výbere drevín je možné zalesniť všetky výsypky, s výnimkou niektorých lokálnych častí výsypky zložených z toxických zemín. Hrubozrnnému materiálu chýba niekedy podiel jemných častíc, nutný v povrchovej vrstve ku vzklíčeniu, pretože malé množstvo jemnej pôdy je rýchlo spláchnuté vodou. Kamenistý povrch háld nielen bráni rekultivácii, ale zrážková voda rýchle presakuje do spodín, takže podmienky sú často horšie ako je tomu v skutočnosti. Rastliny však nepotrebujú k svojmu rastu mnoho pôdy. Skúsenosť získaná na jednom type znehodnotenej pôdy nemusí platiť pre iné stanovište.
Nedostatok živín sa často považuje za príčinu neúspechu pestovania rastlín na priemyslom znehodnotenej pôde. Aj keď veľká rôznorodosť matičného výsypkového materiálu nedovoľuje generalizovať, je veľmi pravdepodobné, že nedostatok živín môže byť často príčinou slabého rastu, zriedkakedy však podmieňuje úplnú neprítomnosť vegetácie. Dokonca ani nedostatok dusíka nevylučuje prirodzené osídlenie predvojovými rastlinami, pokiaľ sa neprejavia škodlivé účinky iných faktorov (nedostatok vlahy, toxické prímesy a pod.). Oveľa nepriaznivejšia je situácia pri zásaditej reakcii prostredia. Hnojenie chudobných pôd, ako aj pôd s extrémnou reakciou, je pri rekultiváciách zalesňovaním často nevyhnutné. Na kyslých pôdach kombináciou vápnenia s inými živinami (plné hnojenie) sa dosiahli podstatne lepšie výsledky ako samotným vápnením. Dobre sa osvedčuje hnojenie a úprava reakcie rôznymi odpadovými látkami podľa lokálnych možností.
Technologické postupy lesníckej rekultivácie
Úspech lesníckej rekultivácie nezávisí len od správnej voľby druhov lesných drevín, ale aj od súboru opatrení, zameraných jednak na zlepšenie fyzikálnych, chemických a biologických vlastností povrchovej vrstvy výsypkových zemín so zlepšením ich vzdušného a vodného režimu, jednak na kvalitu sadbového materiálu a na vlastné technologické postupy pri výsadbe. Úpravy prvej skupiny opatrení sa dajú uskutočniť technickými a biologickými zásahmi. Technické zásahy pozostávajú prevažne z nanášania vylepšujúcich materiálov na upravené plochy, napr. humóznej zeminy, spraše i ďalších vhodných substrátov. Pretože tieto zásahy sú nákladné a náročné na mechanizačné a dopravné prostriedky, venuje sa zvýšená pozornosť zásahom biologickým.
Príprava pôdy pred zalesnením sa môže vykonať na celej lokalite, čím sa zaisťujú základné existenčné podmienky pre prvé štádium lesnej kultúry. Podľa konfigurácie recentných útvarov sa používajú dva spôsoby:
a) na rovných plochách (plató) sa môže použiť príprava pre brázdovú výsadbu, kombinovaná s jamkovou prípravou. Prípravu pôdy na rovných plochách výsypiek treba vykonať v prvej polovici roka pre nasledujúce jesenné zalesnenie, alebo do konca jesene pre jarné zalesnenie. b)na svahoch so sklonom od 20o do 40o musí príprave pôdy pred výsadbou predchádzať technická úprava sklonov terasovaním. Osvedčili sa tieto parametre terás: šírka terasy 80 100 cm, horizontálna vzdialenosť medzi terasami priemerne 1,5 m. Pri sklone nad 35o treba čelo terasy spevniť prútovými zápletami cca 35 cm vysokými. Až na pripravených terasách sa vykoná príprava pôdy s prihnojovaním do jamiek, ktoré pri vzdialenosti 80 cm majú rozmer 40 x 40 x 50 cm. Terasové úpravy je vhodné vykonávať v júli a auguste s prípravou pôdy pre jesenné alebo jarné zalesnenie.Dedičná štôlňa Michal
GPS: 48.460871, 18.902651 [48° 27' 39.14'', 18° 54' 9.54'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Michal na žile Špitaler bola spojená s chodbami dedičnej štôlne Glanzenberg. Štôlňa bola prístupná po šachtu Michal do roku 1958. Samotné ústie bolo zabezpečené drevenou zárubňou a v úvodnej časti štôlne bola postavená drevená výstuž. Ústie štôlne je prekryté rekultiváciou terénu počas výstavby blízkeho internátu v rokoch 1958 – 1960. Počiatky razenia štôlne nie sú známe. Štôlňa je orientovaná do oblasti, kde v minulosti už od keltského osídlenia na žile Špitaler v časti vrchu Glanzenberg bola najrozsiahlejšia povrchová ťažba z celého banskoštiavnického ložiska. V prekopovej časti v dĺžke 200 m štôlňa sprístupnila žilu Ján a v dĺžke 470 m žilu Špitaler. Po prerazení žíl Ján a Špitaler dedičná štôlňa v ďalšej etape razenia smerom na západ sprístupnila a odvodňovala vo svojej úrovni aj žily Bieber a Terézia. Dĺžka prekopovej časti štôlne bola 2 194 m. Celková dĺžka banských chodieb v úrovni štôlne bola 4 200 m. Koniec prekopu štôlne bol prepojený s povrchom pomocou šachty Ján Jozef. Dedičná štôlňa Michal mala odvodňovaciu funkciu do začiatku 18. storočia. Odvtedy banskú vodu v tejto oblasti postupne začala odvádzať Svätotrojičná dedičná štôlňa, vyrazená o 20 m nižšie. V 18. a 19. storočí sa štôlňa využívala najmä na dopravu materiálu a vetranie banských diel v okolí šachty Michal.
Štôlňa Ferdinand
GPS: 48.474977, 18.911739 [48° 28' 29.92'', 18° 54' 42.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Geopark Banská Štiavnica (Objekt: 2MB-1-04)
Ústie štôlne Ferdinand a celý bývalý banský závod (rozsiahla halda a prevádzkové budovy) sa nachádzajú pod cestou pri križovatke štátnych ciest. Štôlňa Ferdinand sa začala raziť 11. 10. 1811 pod názvom Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Ústie štôlne je v nadmorskej výške 552 m. Sprístupňovala žilné štruktúry Špitaler (v tejto časti pod názvom Siebenweiber), Bieber a Terézia. V období rakúsko-uhorskej monarchie dedičná štôlňa organizačne patrila pod ťažiarstvo štôlne Juraj. Počas razenia prekopovej časti štôlne v roku 1823 sa v horninách mezozoika (druhohôr) objavilo ložisko agalmatolitu (kusový pyrofylit). Neskôr sa stal významnou surovinou na výrobu ohňovzdorných tehál. Po roku 1863, keď sa v ťažiarstve štôlne Juraj výrazne utlmila ťažba drahokovových rúd, ťažil sa najmä agalmatolit. Po druhej svetovej vojne vznikol v okolí štôlne samostatný banský závod, ktorý ťažil polymetalickú rudu (olovo, zinok a meď). Vyťažená ruda sa nákladnými autami dopravovala do úpravne pri šachte František v Banskej Štiavnici. V roku 1951 sa vo vzdialenosti 1 040 m od ústia štôlne začala hĺbiť slepá šachta Ferdinand (nevyúsťujúca na povrch), dočasne nazývaná Bránik. Počas hĺbenia šachty v hĺbke 70 m došlo k silnému prítoku vôd, čo viedlo k opusteniu šachty. V rokoch 1978 – 1985 sa zmáhala štôlňa Ferdinand a prebiehali v nej prieskumné a dobývacie práce na žilách Bieber a Terézia. Po roku 1991 bola štôlňa v súvislosti s útlmom baníctva zatvorená. V súčasnosti sú povrchové objekty v prenájme.
Halda šachty Mária Mutter Gottes
GPS: 48.434335, 18.871282 [48° 26' 3.61'', 18° 52' 16.62'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Mária Mutter Gottes. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ignác
GPS: 48.437218, 18.899553 [48° 26' 13.98'', 18° 53' 58.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Neveľká a dávno aplanovaná halda šachty Ignác. Jej svah a zloženie je dobre rozpoznateľný len v doline Štefultovského potoka.
Halda šachty Ján Baptista
GPS: 48.437702, 18.884962 [48° 26' 15.73'', 18° 53' 5.86'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Ján Baptista pod samotnou šachtou. Odval je roztiahnutý viac do šírky, preto nepôsobí príliš objemne. Pod pätou svahu haldy boli po roku 2010 postavená rodinné domy.
Halda šachty Špitaler
GPS: 48.438184, 18.873881 [48° 26' 17.46'', 18° 52' 25.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy šachty Spitaler, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Karol.
Halda šachty Karol
GPS: 48.437801, 18.873705 [48° 26' 16.08'', 18° 52' 25.34'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zarovnaný povrch veľkej haldy Karol, ktorá zrejme rovnako obsahuje hlušinu zo šácht Jozef a Špitaler.
Haldy šachty Eisenseil Baptista
GPS: 48.447759, 18.872450 [48° 26' 51.93'', 18° 52' 20.82'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Halda šachty Eisenseil Baptista (v strede, na päte svahu pod hranou veľkej haldy šachty Roveň).
Halda šachty Ferdinand (novej)
GPS: 48.444662, 18.875979 [48° 26' 40.78'', 18° 52' 33.52'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Veľká aplanovaná a rekultivovaná halda novej Ferdinand šachty na Hornej Rovni.
Kremencový lom Šobov
GPS: 48.471105, 18.898677 [48° 28' 15.98'', 18° 53' 55.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Povrchový lom na kremenec, čo je sekundárny kvarcit. Spracovávaný bol v závode DINAS Banská Belá počas celej 2. polovice 20. storočia. Lom bol činný takisto takmer do konca 20. storočia. Známy je výskytom holubníkových kremeňov - svetovej mineralogickej zberateľskej rarity.
Historické povrchové dobývky na Glanzenbergu
GPS: 48.463138, 18.893785 [48° 27' 47.3'', 18° 53' 37.63'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Zrejmä najstaršie štiavnické povrchové dobývky, pričom sapredpokladá, že boli dobývané už na prelome 2-3. storočia pred Kristom.
Dedičná štôlňa Hoffer
GPS: 48.486154, 18.860504 [48° 29' 10.15'', 18° 51' 37.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Hoffer bola v banskom revíri Banky v minulosti najvýznamnejším banským dielom, ktoré sprístupnilo a odvodňovalo niekoľko storočí takmer celý bančiansky rudný revír. Ústie štôlne sa nachádza vo vyhnianskej doline v nadmorskej výške 585 m. Prvé údaje o štôlni sú z roku 1497. Štôlňa Hoffer okrem toho, že odvodňovala rovnomenný banský revír, tiež zabezpečovala dopravu materiálu a vyťaženej rudy.
Z pohľadu ložiskového bolo toto banské dielo rozfárané na štruktúrach Ruml a Hoffer, kde sa v minulosti dobývali zlatostrieborné rudy. Z kvantitatívneho hľadiska pomer zlata ku striebru bančianske žily vykazovali relatívne vyšší obsah zlata ako štruktúry hodrušské. Tak isto aj žilná výplň bola viac kremenná ako v hodrušskej časti, kde prevahu tvorili karbonáty. Podľa francúzskeho návštevníka Jarsa, ktorý Banky navštívil v roku 1758 produkcia Hoffer štôlne bola 7 kg zlatostriebra (pričom obsah Au bol štvrtinový). Z technického hľadiska je významné, že v roku 1768 v tomto banskom diele postavil J. K. Hell dva vodnostĺpcové stroje, ktoré čerpali vodu z hlbších obzorov na úroveň dedičnej štôlne, odkiaľ na povrch vytekala samospádom. Pre pohon vodnostĺpcových strojov a iných banských zariadení bola postavená blízka nádrž Rozgrund. Podľa údajov zo Zlatej knihy baníctva, bančianske baníctvo v roku 1764 zamestnávalo 250 robotníkov, jedného vedúceho a dvoch revírnikov. Bane v tom čase mali tri šachty (Anna, Kunst, Leopold) a prevádzkovali aj stupy. Koncom 18. storočia sa objavujú v archívnych záznamoch aj údaje o ťažbe olovených rúd a výrobe Pb koncentrátov (vedľa rúd drahokovových).
Začiatkom 19. storočia sa evidujú správy o nedostatku bohatých rúd, pravdepodobne z dôvodu už vyťaženia kvalitnejších povrchových zón. Záznam z 18.1.1806 okrem iného tiež uvádza informácie o chudobných rudách, hoci dvojtýždňová výroba bola 8,5 kg zlatotostriebra. V 19. storočí vplyvom rôznych prevádzkovo – ekonomických ťažkostí počet zamestnancov neustále klesal (napr. v roku 1832 bolo zamestnaných 16 baníkov na ťažbe, ďalej 4 baníci na prípravných a prieskumných prácach). V dôsledku pokračujúcej nepriaznivej situácie dňa 29. mája 1858 bolo rozhodnuté, že práce na Hofferštôlňanskej bani sa zastavujú a bude sa vykonávať len údržba na dedičnej štôlni Hoffer (dokedy sa tieto práce vykonávali sa nepodarilo zistiť).V súčasnosti je ústie štôlne dobre identifikovateľné so zachovalým portálom.
Wellness Vila Magnólia
GPS: 48.455437, 18.901618 [48° 27' 19.57'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ul. Spojná č. 5; tel: +421 907 915 484; e-mail: recepcia@vilamagnolia.sk
Vila Magnolia Vám ponúka celoročné ubytovanie v prostredí nádherne zrekonštruovaného meštianskeho domu na Spojnej ulici č.5 v Banskej Štiavnici. K dispozícii máte okrem ubytovania aj areál penziónu s altánkom, grilom a miestom na príjemné posedenie s rodinou alebo priateľmi. Ak počasie nepraje, je možné využiť kaviarenskú časť penziónu. Nemusíte sa báť návštevy s vašimi ratolesťami, dokonale sa vybláznia na ihrisku s hojdačkami alebo pri loptových hrách. Taktiež je možné dopriať si masáž, vírivku alebo saunu v novo vybudovanej wellnes časti.
Ak hľadáte miesto na relax a oddych uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov, ste na správnom mieste. Veľmi radi vás privítame v penzióne Vila Magnolia.
Mestské kúpele - plaváreň
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/691 27 24
Kontakt:
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Otváracie hodiny:
Veľký plavecký bazén - 25 x 12,5 m a hĺbka od 0,8 do 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
11:00 - 20:30
Streda - Piatok
13:00 - 20:30
Sobota - Nedeľa
14:00 - 20:00
Suchá a parná sauna
Relaxančný bazén pri saune - 6 x 4 m
Pondelok
zatvorené
Utorok
14:00 - 19:00 muži 19:00 - 20:00 zmiešaná
Streda
14:00 - 19:00 ženy 19:00 - 20:00 zmiešaná
Štvrtok
14:00 - 20:00 muži
Piatok
14:00 - 20:00 ženy
Sobota
14:00 - 18:00 muži 18:00 - 20:00 zmiešaná
Nedeľa
14:00 - 20:00 zmiešaná
Detské plávanie - relaxačný bazén
Utorok - Piatok
8:00 - 14:00 podľa objednávky
Kontakt: Monika Maruniaková, tel: 0905 384 065
Masáže - Aglez
GPS: 48.453892, 18.918151 [48° 27' 14.01'', 18° 55' 5.34'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0948 501 293; 0903 793 535
Web: http://www.aglez.sk/
Eva Prokešová
Bratská 18 (budova vedľa nemocnice)
Banská Štiavnica
E-mail: info@aglez.sk
prokesova.e@azet.sk
Masáže - Zuzana Švidroňová
GPS: 48.454077, 18.903569 [48° 27' 14.68'', 18° 54' 12.85'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908 648 707
Kontakt:
Zuzana Švidroňová
Dolná 6/A
Banská Štiavnica
E-mail: svidronova@slovanet.sk
Prevádzkové hodiny - orientačné, len objednávky
Pondelok - Sobota
9:00 - 19:00
Masáže - Jaduza
GPS: 48.457798, 18.901618 [48° 27' 28.07'', 18° 54' 5.82'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 236 826
Kontakt:
Aneta Dunová
Mestské kúpele - plaváreň
Mládežnícka 10
Banská Štiavnica
Wellness Hotel Grand-Matej
GPS: 48.458101, 18.896812 [48° 27' 29.16'', 18° 53' 48.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6921213
Kontakt:
Hotel Grand-Matej
Kammerhofská 5
Banská Štiavnica
E-mail: grandmatej@grandmatej.sk
Wellness Penzión Kachelman
GPS: 48.457359, 18.898937 [48° 27' 26.49'', 18° 53' 56.17'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 23 19
Kotakt:
Penzión Kachelman
Kammerhofská 18
Banská Štiavnica
E-mail: kachelman@kachelman.sk
Wellness Penzión Cosmopolitan II
GPS: 48.458380, 18.895423 [48° 27' 30.17'', 18° 53' 43.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/692 11 13
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan II
A. Kmeťa 18
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan2@penzioncosmopolitan.sk
Bowling Penzión Cosmopolitan I
GPS: 48.456043, 18.902842 [48° 27' 21.75'', 18° 54' 10.23'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0918 601 149
Kontakt:
Penzión Cosmopolitan I
Zvonová 2
Banská Štiavnica
E-mail: cosmopolitan1@penzioncosmopolitan.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok a Nedeľa
9:00 - 21:00
Piatok - Sobota
9:00 - 24:00
Thai Relax Centrum
GPS: 48.166516, 18.878818 [48° 9' 59.46'', 18° 52' 43.74'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 550 48 43; 0911 988 346
Web: hhttp://www.kupeledudince.sk/volny-cas/thai-relax-center-v-dudinciach
Therapeutky z Thajska vlastniace diplom kláštornej školy "Wat po" v Bangkoku vás radi privítajú v Thai Relax Centre v priestoroch kúpeľného hotela Rubín (prízemie).
Zažite skutočné Thajsko prostredníctvom vôní a dotykov.Stáročiami overené skúsenosti. Nezameniteľná thajská hudba. Vôňa pravých thajských bylín a esenciálnych olejov tropických kvetín. Nadčasový ázijský dizajn. Prejdite z každodenných problémov do sveta relaxácie a pohody.
Thai Relax Center poskytuje: tradičnú thajskú masáž Nuad Thai thajskú masáž chodidiel Sook Dee horúcu bylinnú masáž Rít Tee aromatickú olejovú masáž Fann Dee thajskú peelingovú masáž Roon DeeOtváracie hodiny:
Pondelok - Nedeľa
9.00 - 18.00 na základe rezervácií
Wellness Penzión u Mlynárky
GPS: 48.167924, 18.874404 [48° 10' 4.53'', 18° 52' 27.85'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/ 55 51 911; 0917 478 13
Kontakt:
Penzión u Mlynárky
Karola Braxatorisa 2
Dudince
penzion@umlynarky.sk
Belianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.471469, 18.912773 [48° 28' 17.29'', 18° 54' 45.98'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/belianske-jazero-41/
Halčianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465577, 18.950257 [48° 27' 56.08'', 18° 57' 0.93'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/halcianske-jazero-42/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Bančiansky tajch) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.479171, 18.859014 [48° 28' 45.02'', 18° 51' 32.45'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Ottergrund) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.461223, 18.880101 [48° 27' 40.4'', 18° 52' 48.36'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Jazerá pri Banskej Štiavnici (Tajch Červená studňa) - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.468572, 18.883447 [48° 28' 6.86'', 18° 53' 0.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazera-pri-banskej-stiavnici-43/
Tajch Klinger - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.451426, 18.883449 [48° 27' 5.13'', 18° 53' 0.42'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/jazero-klinger-50/
Komorovské rybníky - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.438178, 18.908790 [48° 26' 17.44'', 18° 54' 31.64'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/komorovske-rybniky-44/
Počúvadlianske jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.406554, 18.854395 [48° 24' 23.59'', 18° 51' 15.82'']
Obec: Počúvadlo
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/pocuvadlianske-jazero-46/
Richňavské jazerá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.428005, 18.846937 [48° 25' 40.82'', 18° 50' 48.97'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/richnavske-jazera-47/
VN Banská Belá - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.465586, 18.941326 [48° 27' 56.11'', 18° 56' 28.77'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: http://www.tajchy.sk/m/contact/vybor-mo-srz-14/
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/vn-banska-bela-48/
Veľké Kolpašské jazero - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.447294, 18.976004 [48° 26' 50.26'', 18° 58' 33.61'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/kaprove-24/velke-kolpasske-jazero-45/
Jazero Bakomi - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.434979, 18.851690 [48° 26' 5.92'', 18° 51' 6.08'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/jazero-bakomi-51/
Klastavský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.30063, 18.88245 [48° 18' 2.27'', 18° 52' 56.82'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/klastavsky-potok-52/
Potok Jasenica - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.545570, 19.003868 [48° 32' 44.05'', 19° 0' 13.92'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-jasenica-53/
Potok Štiavnica č.3 - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.380889, 18.929248 [48° 22' 51.2'', 18° 55' 45.29'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://tajchy.sk/m/reviry-23/pstruhove-25/potok-stiavnica-54/
Vindšachtské jazero - rybársky revír "chyť a pusť"
GPS: 48.434242, 18.85735 [48° 26' 3.27'', 18° 51' 26.46'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Malé Kolpašské jazero - rybársky kaprový chovný revír
GPS: 48.445957, 18.977334 [48° 26' 45.45'', 18° 58' 38.4'']
Obec: Banský Studenec
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Belujský potok - rybársky pstruhový lovný revír
GPS: 48.308292, 18.925100 [48° 18' 29.85'', 18° 55' 30.36'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Ranč Nádej – jazdenie na koni
GPS: 48.419118, 18.935518 [48° 25' 8.82'', 18° 56' 7.86'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Na Záhumní 499, Svätý Anton, tel: 0911806499, 0904877078
Možnosti ponúkané našim návštevníkom na voľný čas a letné dovolenky:
1. chov koní a poníkov a iných domácich zvierat
2. rekreačná jazda - jazda na koni - jazda v kočiari
3. lov rýb v súkromnom rybníku v areáli Ranča
4. zapožičanie bicyklov s mapami miestnych cyklotrás
5. rekreačné plávanie v domácich tajchoch
6. zber lesných plodín, húb a liečivých rastlín
7. gastronomické ochutnávky - ovčiarske hody
- zabíjačkové hody
- poľovnícke hody
- stredoveká kuchyňa
- organizovanie rodinných piknikov
8. kultúrne zážitky - vystúpenia historického šermu
- pre našich návštevníkov zľavnené vstupné do kaštieľa (Múzeum vo
Svätom Antone)
- folklórne, gospelové a country zábavy v areáli ranča
9. zimné radovánky - lyžiarske strediská v miestach Gubáň, Ilija a Hodruša Hámre
- bežkové a vychádzkové trasy po banskoštiavnických tajchoch
- ľadové (korčuliarske) ihrisko v obci Svätý Anton
10. duchovné obohatenie - rodný dom a miesto posledného odpočinku rodáka drahého otca
biskupa Michala Buzalku
- výstup na Kalváriu v Banskej Štiavnici
- spoločné stretnutia kresťanskej mládeži na Ranči Nádej
- návšteva pútnických mariánskych miest: Staré Hory, Senohrad
11. informačné a konferenčné služby - zoznam a podbrobné informácie o kultúrnych podujatiach
- konferenčné podujatia
- rezervácie návštev kultúrno – historických pamiatok
v okolí:
- Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
- Banské múzeum v prírode
- Mestský hrad v Banskej Štiavnici,
- Protiturecká pevnosť v Banskej Štiavnici
- Arborétum v Banskej Štiavnici
- Geopark Banská Štiavnica
- Kaštieľ so stálou poľovníckou expozíciou vo Sv. Antone
- Pevnosť Bzovík
- Ruiny hradu Čabraď
- Termálne kúpalisko Sklenné Teplice
- Termálne kúpalisko Dudince
- Chránený prírodný výtvor Dudinské travertíny
- Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Sebechleby - Stará Hora
- Mesto Krupina - strážna veža Vartovka
- rodný dom Andreja Sládkoviča
- podzemné chodby mesta
12. detské ihrisko v areáli ranča
Štiavnica č.2 - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.263915, 18.991126 [48° 15' 50.09'', 18° 59' 28.05'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Čiastkové povodie Štiavnice od cestného mosta v obci Dudince po cestný most v obci Hontianske Nemce. Štiavnica č. 2 (krupina) - 3-3970-1-1
VN Sebechleby - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.285029, 18.944312 [48° 17' 6.1'', 18° 56' 39.52'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Sebechleby (mimo CHRO vyznačenej tabuľami). VN Sebechleby - 3-5710-1-1
Farma Gazdáčik – jazda na koni
GPS: 48.49656, 18.95105 [48° 29' 47.62'', 18° 57' 3.78'']
Obec: Banská Belá
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Banská Belá 170,
Farma Gazdáčik ponúka jazdenie na koňoch a aktívny relax na slovenskom vidieku. Môžete tu zažiť atmosféru pripomínajúcu detstvo u dedov a babičiek na odľahlých samotách.
Farma ponúka kurzy jazdenia v krytej jazdiarni i teréne.
ubytovanie Farma Gazdáčik a okolieRanč Bôra – jazda na koni
GPS: 48.504682, 18.921870 [48° 30' 16.86'', 18° 55' 18.73'']
Obec: Podhorie
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0944 121 766
Ponuka: Ponúkame jazdenie pre začiatočníkov aj pokročilých. Vychádzky do prírody podľa Vašej nálady a schopnosti samostatne zvládnuť koňa v teréne. Začiatočníkom vodíme kone, pokročilejší môžu ísť do ťažšieho terénu, vyskúšať, čo dokáže húževnatý hucul, či robustný haflingonorik. K nahliadnutiu je na mieste katalóg trás s fotkami, údajmi o trasách a zaujímavosti, ktoré je tam možné vidieť. Stačí si vybrať... Program si môžete skombinovať s kúpaním v tajchoch, kúpaliskách, kúpeľoch, návštevami Banskej Štiavnice a Podhoria. Vaše deti určite poteší, keď si budú môcť popozerať rôzne zvieratká, ktoré tu chováme a povoziř sa na poníkovi či somárikoch.
VN Žibritov - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.393653, 18.973080 [48° 23' 37.15'', 18° 58' 23.09'']
Obec: Žibritov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná plocha nádrže pri obci Žibritov. VN Žibritov - 3-6000-1-1
VN Rykynčice - rybársky kaprový lovný revír
GPS: 48.198836, 18.964281 [48° 11' 55.81'', 18° 57' 51.41'']
Obec: Rykynčice
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Web: http://www.mosrzka.estranky.cz/clanky/reviry-mosrz-krupina.html
VN Rykynčice
0,9 ha Vodná plocha nádrže pri obci Rykynčice na obtoku Krupinice. Loviaci zodpovedá za čistotu svojho lovného miesta.Dedičná štôlňa Kornberg
GPS: 48.44021, 18.90623 [48° 26' 24.76'', 18° 54' 22.43'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Dedičné (odvodňovacie štôlne)
Dedičná štôlňa Kornberg sa prvýkrát spomína v roku 1584, keď David Stöckhl a jeho spoločníci dostali ako dar štôlňu v Štefultove (dnes Sitnianska). Dostala názov „Kornberger Erbstollen“ (dedičná štôlňa Kornberg). Hlavným zámerom razenia štôlne bolo podfárať a odvodňovať pomerne blízku žilu Grüner, ktorá sa zo začiatku dobývala povrchovo. Po prerazení žily Grüner, čo mohlo byť okolo roku 1600, sa pokračovalo v razení smerom k žile Ján. V roku 1610 sa uvádza, že razenie štôlne pokračuje ďalej na sever a štôlňa sa stane najdôležitejšou dedičnou štôlňou banskoštiavnickej oblasti, lebo je najnižšou štôlňou na odvádzanie banských vôd. Pri razení dedičnej štôlne v časti medzi žilami Grüner a Ján boli vyhĺbené aj dve pomocné šachty, ktoré zabezpečovali prísun čerstvého vzduchu. V roku 1614 (v tom čase sa raziace práce vykonávali ešte ručne pomocou želiezka a kladivka) sa uvádza, že v čelbe je veľmi tvrdá hornina a ročný postup chodby je len 7 – 8 siah (banskoštiavnická siaha mala dĺžku 2,022 m). Väčšia vzdialenosť po hlavné banskoštiavnické žily, a najmä tvrdosť horniny rozhodli o prerušení razenia dedičnej štôlne. V roku 1649 gróf Lobkowitz rozhodol o pokračovaní razenia dedičnej štôlne Kornberg, ktorá podfárala a odvodňovala žily Grüner, Štefan a Ján. Odvodňovaciu funkciu dedičnej štôlne Kornberg od 18. storočia postupne preberala temer o 100 m nižšie vyrazená dedičná štôlňa cisára Františka (Hodrušská dedičná štôlňa). Jej dĺžka bola 2590 m a banská železnica v nej bola dlhá 2336m.
Odkalisko Sedem žien
GPS: 48.474491, 18.920226 [48° 28' 28.17'', 18° 55' 12.81'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Odkalisko Sedem žien bolo klasickým úložiskom banského odpadu z úpravní rúd na Novej Šachte.
Negatívne vplyvy odkaliska na životné prostredie spočívali v zásahu do charakteru a využívania krajiny, v narušení pôvodných ekosystémov, v zmene procesov, tokov látok a energií pri realizácií výkopov, násypov, bariér a rigolov počas výstavby. Okrem hlučnosti a znečistenia z technických zariadení a dopravnej obsluhy sprevádzal prevádzku odkaliska aj únik kontaminantov do vôd Belianskeho potoka, do podzemných vôd a do ovzdušia.
Odkalisko je negatívne vnímané aj z estetického hľadiska, ale aj pre obavy z toxicity, prípadného vzniku havarijnej situácie a pod. V ostatnom období sa odkalisko ukázalo ako problematické v súvislosti so zvýšenou acidifikáciou, a s tým súvisiacou mobilitou toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, Pb, Cu, Zn, Cd, Ni, Ba a iných prvkov, a následnou kontamináciou územia. Pôvodne sa odkalisko nepovažovalo za možný zdroj kyslosti, objavili sa však podobné negatívne prejavy ako pod lomom a haldou pod Šobovom. V porovnaní s acidifikáciou z lomu a haldy sa črtajú určité rozdiely. Výtok z odkaliska pôsobí pomalšie a prejavy acidifikácie a kontaminácie sú ťažšie rozpoznateľné.
Na halde je nevytriedený heterogénny materiál. Odkalisko má rovnorodý vytriedený veľmi jemný materiál (kal). Okrem neho je v odkalisku voda a flotačné činidlá na úpravu pH. Dopravovaný kal mal vzhľadom na používanie flotačných činidiel, ako ZnSO4, Na2SO3, KCN, CuSO4, Ca(OH) zásadité pH (okolo 12,5). Dominantnými minerálmi sú sfalerit a pyrit, kremeň, živce, Ca, Fe a Mg-karbonáty. Po vyčerpaní neutralizačnej kapacity, ktorú zabezpečovali flotačné činidlá začal proces postupnej acidifikácie (a kontaminácie). V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) na východnej strane odkaliska, už o rok neskôr boli prejavy oveľa výraznejšie a rozsiahlejšie, už aj na západnej strane odkaliska, kde vznikol 200-300 m dlhý pruh poškodeného okysleného územia, s podobným charakterom ako pás územia pod haldou. Z doterajších výskumov vyplýva, že acidifikácia postihuje len najvrchnejšiu vrstvu materiálu odkaliska charakteru prachovitého piesku až piesčitého prachu, ktoré sú priamo v styku so vzdušným kyslíkom.
Z odkaliska vytekalo v priebehu prevádzky okolo 109 m3/hod odpadových vôd do vyrovnávacej nádrže a odtiaľ do úpravne. Tu sa voda oxidovala, alkalicky čerila a filtrovala. Časť vody sa používala na cirkuláciu do závodu. Ostatná bola vypúšťaná do Belianskeho potoka. V súčasnosti sú všetky vody z odkaliska priamo odvádzané do Belianskeho potoka, čiže na tomto mieste opätovne nastupuje negatívny vplyv zakyslenia (a kontaminácie), ktorý sa stráca po sútoku potoka z Belianskeho jazera s Belianskym potokom. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove (nie sú až tak kyslé), podobne sa na ňom tvoria zrazeniny, výkvety sadrovca, červenohnedá toxická pôda s pH 1,2-2,9, taktiež tu sa vyskytuje podobné chudobné druhové zloženie ako na lúke pod Šobovským lomom, dokonca aj plochy bez vegetácie, hoci len malých rozmerov (do 10m2).
Odkalisko je časovanou bombou, zatiaľ sú prejavy acidifikácie a kontaminácie málo rozsiahle, možno však očakávať ich nárast čo do intenzity, tak aj plošného rozšírenia.
Haldy kremencového lomu pod Šobovom
GPS: 48.471148, 18.902888 [48° 28' 16.13'', 18° 54' 10.4'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Haldy a haldové odvaly kremencového lomu na Šobove sú výdatným zdrojom kýzových vôd vznikajúcich v telese haldy vplyvom presakujúcich dažďových vôd. Závažným zdrojom acidifikácie a kontaminácie sa v ostatnom období ukázalo aj Odkalisko Sedem žien. Odkalisko Sedem žien bolo najväčším úložiskom banského odpadu z úpravní rúd v okolí Banskej Štiavnice. V roku 1996 boli zistené prvé ojedinelé výskyty nízkeho pH (3-4) a poškodeného okysleného územia s podobným charakterom ako územie pod lomom a haldou. Vody vytekajúce z odkaliska sú veľmi podobné vodám z lomu a haldy na Šobove.
S acidifikáciou súvisí aj mobilita toxických prvkov, najmä Al3+, ale aj Fe, Mn, SO42-, Pb, Cu, Cd, Zn, Ba a iných prvkov, ktoré sú zdrojom kontaminácie územia. Zdroje acidifikácie a kontaminácie a zdevastované, najviac zaťažené lokality povodia Belianskeho potoka znázorňujú obrázky 10z a 11z . Pohyb acidifikovanej a kontaminovanej vody závisí od celkovej konfigurácie terénu (charakteru georeliéfu), od priepustnosti prostredia, od súčasného spôsobu využívania, existencie zberných jarkov, rigolov a kanálov, priepustov, bariér pre prúdenie vody. Acidifikácia a kontaminácia sa predovšetkým prúdením povrchovej a podpovrchovej vody dostáva v rámci povodia Belianskeho potoka do širšieho okolia zdrojov.
Časť podpovrchovej vody môže tzv. perkoláciou prenikať aj do hlbších horizontov horninového prostredia. Odtiaľ sa môže dostať opäť na zemský povrch ďaleko od zdrojov acidifikácie, teda mimo povodia Belianskeho potoka.
Prepadlisko na Žile Terézia
GPS: 48.45456, 18.87405 [48° 27' 16.42'', 18° 52' 26.58'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Po hlbinnej ťažbe zostali v podzemí vyťažené duté priestory. Tým sa porušila fyzická a hydrogeologická rovnováha v horninovom masíve a porušila sa súvislosť v zemskej kôre. Porušenie rovnováhy spôsobilo pohyby okolitých nadložných hornín žily. Na zemskom povrchu sa to prejavilo vznikom deformácií. Tvar a rozsah poklesov nadložných hornín závisí od množstva činiteľov. K najdôležitejším patria fyzikálno-mechanické vlastnosti nadložných hornín a ich stupeň hydrotermálnych premien. Tieto premeny vždy sprevádzajú vznik rudných žíl. Rudné ložiská viazané na rudné žily v štiavnickej oblasti sú vyvinuté väčšinou v podpovrchových úrovniach v pevných vulkanických horninách – andezitoch, kremitodioritových porfýroch a v hlbších úrovniach aj v dioritoch a granodioritoch. Preto aj vplyv hlbinnej ťažby na reliéf krajiny v tejto oblasti nie je až taký veľký. Poklesové kotliny (veľkoplošné deštrukčné javy) sa v tejto oblasti vôbec nevyskytujú. Vyskytujú sa tu ale topografické zmeny na zemskom povrchu spôsobené banskými prepadliskami a pingami. Tie nie sú plošne rozsiahle, ale sú početné a morfologicky výrazné.
Banské prepadliská sú plošne rozsiahle denivelácie terénu, ktoré vznikajú na povrchu nad vydolovanými priestormi. Sú to tvary, ktoré vznikajú na miestach zavalených starých šácht prepadnutím banských chodieb nachádzajúcich sa blízko pod povrchom a zavalením vydobytých dobývok a komínov. V štiavnickej banskej oblasti nachádzame viacero variácií. V porovnaní s pingami, s ktorými sú morfologicky rovnaké, majú strmšie steny a nepravidelný tvar. Vznikli prudkým jednorazovým poklesom, preto majú strmý okraj v mieste náhleho prechodu prírodného terénu do antropogénneho. Banské prepadliská označujeme aj ako „prepadnuté pingy“. Takéto prepadliská nájdeme práve na žile Terézia medzi Veľkým vodárenským jazerom a jazerom Ottergrund, Paradajsom a Tanádom a priamo pod Tanádom.
Banské prepadliská majú svoju vlastnú mikroklímu: konštantnú teplotu počas celého roka a charakteristickú vlhkosť, rozdielnu od okolitého prostredia. V zimnom období je možné z hĺbky (v niektorých prípadoch aj viac ako 200 m) pozorovať vystupovanie pár. Mnohé z banských prepadlísk dnes, žiaľ, slúžia ako skládky odpadu. Ľudia ich znečisťujú, hádžu do nich odpadky. Väčšina z nich je zasypaná sutinovým materiálom.
Odlesnenie krajiny
GPS: 48.46162, 18.88542 [48° 27' 41.83'', 18° 53' 7.51'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Geopark Banská Štiavnica (Objekt : 2EZ-1-07)
Pôvodné lesné porasty.
Intenzívny rozvoj baníctva v stredoveku sa nepriaznivo odrazil na zvýšenej exploatácii lesných porastov v oblastiach s ťažbou rúd. Drevná hmota ťažená v okolitých lesoch sa využívala jednak ako výstuž – výdreva v banských dielach, jednak ako surovina na výrobu drevného uhlia pre potreby následného spracovania rúd. Vzhľadom na rozmanitosť prírodných podmienok boli pôvodné lesné spoločenstvá pomerne pestré. V najvyšších častiach regiónu Banskej Štiavnice sa vyskytujú skupiny lesných typov Fagetum quercino-abietum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica) a jedľa biela (Abies alba) s výskytom borovice lesnej (Pinus sylvatica). Smrek obyčajný (Picea abies) je prevažne nepôvodný. Svahy Štiavnických vrchov sú pokryté prevažne skupinami lesných typov Fageto-quercetum. Prevahu má dub zimný (Quercus petraea) a buk lesný (Fagus silvatica), primiešane sa vyskytuje aj hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor mliečny (Acer platanoides). Severné časti svahov a svahové úžľabiny v južných častiach sú obsadené skupinou lesných typov Fagetum typicum. Hlavnou drevinou je buk lesný (Fagus silvatica), okrem neho sa vyskytujú aj hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata) a dub zimný (Quercus petraea).
Výsadba ihličnanov.
Rozsiahla exploatácia lesov v štiavnickej banskej oblasti viedla k zmene vekovej skladby a drevinového zloženia. Začiatkom 19. storočia sa začala v lesníckej praxi intenzívnejšia výsadba ihličnatých lesov, ktoré mali z hľadiska banských potrieb väčšie uplatnenie. Ihličnaté dreviny v porovnaní s listnatými rastú pomerne rýchlejšie, ich kmene sú rovné, a teda lepšie využiteľné na stavbu rozličných konštrukcií. Obnova lesných porastov je rýchlejšia, boli teda ekonomicky výhodnejšie. V neskorších generáciách vplyvom menej optimálnych podmienok, než sú potrebné pre ihličnaté dreviny, klesala kvalita drevnej hmoty a častejšie vznikali poškodenia stromov vplyvom poveternostných podmienok.
Ohrozenie lesných porastov.
revažne rovnoveké zloženie porastov spôsobuje aj náchylnosť na premnoženie hmyzích škodcov a chorôb. V súčasnosti sú ihličnaté lesy rozšírené prevažne vo vrcholových partiách Štiavnických vrchov. Lesné porasty v okolí banských diel sa väčšinou ťažili holorubným spôsobom. Tým v tomto morfologicky členitom teréne výrazne poklesla ochranná funkcia vegetačného krytu. Na odlesnených plochách sa prejavuje intenzívna vodná erózia obnažených plôch a tým sa výrazne stráca pôdny kryt. Následná rekultivácia týchto plôch je časovo a finančne veľmi náročná a v mnohých prípadoch neúspešná.
Opatrenia na ochranu lesov.
Devastácia plôch lesov v priebehu viacerých storočí mala za následok zavedenie niekoľkých právnych nariadení a opatrení s cieľom ochrany lesov, ich postupného zveľaďovania a zakladania nových lesných porastov (v 16. storočí Maximiliánov lesný poriadok, v 18. storočí hospodárske úpravy Márie Terézie, v roku 1807 zavedenie štúdia lesníctva na Banskej a lesníckej akadémii). Tieto opatrenia sa pozitívne odrazili v celom lesnom hospodárstve štiavnickej banskej oblasti. Viedli k čiastočnej eliminácii najťažších zásahov človeka do lesnej pokrývky, ktorých stopy sú na niektorých miestach viditeľné dodnes.
Halda trosky pod odkaliskom Lintich
GPS: 48.432589, 18.926927 [48° 25' 57.32'', 18° 55' 36.94'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska.
Wellness - Salamandra Resort
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Odkalisko Lintich
GPS: 48.43157, 18.92479 [48° 25' 53.65'', 18° 55' 29.24'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Bohatá banícka minulosť štiavnického regiónu zanechala v krajine okrem iných stôp aj množstvo odpadov v podobe háld hlušiny a odkalísk. Veľké štiavnické odkaliská (Lintich a Sedem žien) sú produktom úpravní rúd v rámci novodobej banskej činnosti (20. storočie), kedy najbohatšie ložiská boli už vyčerpané, kovnatosť rúd bola nízka a vďaka moderným mechanizmom sa mohlo vyťažiť čím ďalej tým väčšie množstvo horniny. Vznikla tak potreba uskladnenia veľkého objemu jemnozrnnej hlušiny. Kovy predtým uzatvorené v horninovom prostredí a prakticky neprístupné pre biosféru sa v nových podmienkach odpadov s veľkým reakčným povrchom uvoľňujú a prenikajú do životného prostredia. Stávajú sa tak toxické pre biotu svojou kvantitou aj kvalitou.
Charakteristika odkaliska Lintich.
Predstavuje depónium 585 000 t jemnozrnnej hlušiny s plochou 7 ha. Bolo vybudované na mieste starého tajchu s pretrhnutou hrádzou v roku 1956, kedy sem začína prúdiť odpad z flotačnej úpravne pri šachte František. Tajch v minulosti slúžil na čistenie vôd zo stupy Mohr. V lete roku 1975 bola ukončená prevádzka úpravne, čím končí aj ukladanie odpadov z flotácie na odkalisko Lintich.
Podložie odkaliska je tvorené amfibolicko – biotitickými andezitmi studenskej formácie štiavnického stratovulkánu.
Úpravňa pri šachte František vyrábala koncentráty Pb, Zn a pyritu. V rôznych flotačných stupňoch technológie separácie záujmových rudných minerálov od hlušiny sa používali ako prísady aj CaO, NaOH, NaCN. Odpad z procesu flotácie (tzv. rmut) ukladaný na odkalisko obsahoval Pb, Cu, Zn a S a predstavoval 76,6 % z ťaženej rudy. Rmut obsahoval zvyšky kyanidov, alkálií a flotačných činidiel.
Na odkalisku možno rozoznať 3 fácie, pričom každá fácia má inú zrnitostnú charakteristiku:
fácia hrádze – je tvorená prevažne hrubozrnnými časticami s veľkosťou piesku, ktoré sedimentovali ako prvé hneď v blízkosti žľabu, z ktorého bol rmut vypúšťaný na odkalisko. Žľab bol umiestnený na hrádzi odkaliska. fácia pláže - je tvorená menšími časticami ako fácia hrádze, ktoré sedimentovali ďalej od zdroja. Charakteristické je pre ňu striedanie jemnozrnných a hrubozrnnejších vrstiev, ktoré vznikali s posúvaním rozhrania lagúny a súše. fácia lagúny (obr. 64z) – je tvorená najjemnejšími časticami s veľkosťou ílu, ktoré sedimentovali v statickom vodnom režime lagúny.V roku 1990 bola na pätu hrádze odkaliska navezená halda trosky (troska z výroby neželezných kovov, obr. 62z) z alúvia potoka Štiavnica za účelom uvoľnenia pozemku pre stavbu čistiarne odpadových vôd mesta Banská Štiavnica. Halda plní v súčasnosti stabilizačnú funkciu hrádze odkaliska, ktorá je čím ďalej tým viac narúšaná nepovolenou ťažbou materiálu odkaliska (obr.63z).
Odkalisko Lintich predstavuje v súčasnosti environmentálnu záťaž, z ktorej sa do prostredia, hlavne do povrchových vôd uvoľňujú kovy, najmä Fe, Zn, Mn, Ca ale aj Pb, Cd a Cu. Pod odkaliskom sa nachádza prirodzené ílové tesnenie, ktoré migrujúce kovy (najmä Pb) účinne zachytáva. Do povrchových vôd sa uvoľňujú sírany, produkt zvetrávania pyritu a iných sulfidov obsiahnutých v deponovaných mineráloch. Prenikanie atmosferického kyslíka do sedimentov odkaliska pokračuje, čo má za následok zvetrávanie sulfidov a uvoľňovanie kovov.
Ťažké kovy prenikajú aj do rastlín, ktoré rastú na povrchu odkaliska. V rokoch 1977 a 1978 boli realizované snahy o rekultiváciu odkaliska a bolo tu vysadených 12 druhov drevín v celkovom objeme 3110 ks. V súčasnosti sú však mnohé z vysadených drevín uhynuté a na odkalisku voľne splaňujú jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana), na niektorých častiach odkaliska sa pomerne dobre darí aj borovici lesnej (Pinus sylvestris), borovici čiernej (Pinus nigra) a breze (Betula sp.). Mnohé jedince borovice lesnej (Pinus sylvestris) najmä na hrádzi, kde rastú v piesčitom materiáli odkaliska bohatom na ťažké kovy a chudobnom na živiny, sú zakrpatené.
Na druhej strane sa na odkalisko dá pozrieť ako na ľahko prístupný zdroj suroviny, z ktorej je možné vyrábať stavebné materiály, pretože sedimenty odkaliska sú tvorené prevažne SiO2 a Al2O3. V súčasnosti je rozpracovaná metóda výroby stavebných materiálov z odkalísk pomocou hydrotermálnej litifikácie, ktorá čaká na aplikáciu v praxi. Novou perspektívnou metódou sa javí výroba polymérnych alumosilikátov technológiou LTS. V tomto prípade je potrebné experimentálne overenie a hlbšie preskúmanie v prípade aplikácie na odkalisko Lintich.
Využitie sedimentov odkaliska ako druhotnej suroviny má viac pozitív: odstránila by sa stará environmentálna záťaž, vyriešil by sa problém znečisťovania prostredia odkaliskom, šetrili by sa primárne surovinové zdroje a v prípade aplikácie technológie pri zdroji by sa vytvorili v regióne tak potrebné pracovné príležitosti. Uvedené technológie vyzerajú byť veľmi vhodné pre jemnozrnné sedimenty odkaliska, pretože obidve predpokladajú veľký reakčný povrch suroviny a sú energeticky pomerne málo náročné. Navyše sedimenty odkaliska sú ľahko prístupné pre povrchovú ťažbu. Surovinová základňa sa neobmedzuje len na odkalisko Lintich, v regióne Banskej Štiavnice sa nachádza viac odkalísk, ktoré by sa podobným spôsobom dali zhodnotiť (Sedem žien, Hodruša - Hámre...).
Salamandra Resort - lyžiarsky areál
GPS: 48.459177, 18.852828 [48° 27' 33.04'', 18° 51' 10.18'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0907 741 898
Kontakt:
Hotel SALAMANDRA
Horný Hodrušský tajch
966 61 Hodruša Hámre
E-mail: recepcia@salamandrahotel.sk
Ski Dúbravy - lyžiarsky vlek
GPS: 48.422383, 18.891736 [48° 25' 20.58'', 18° 53' 30.25'']
Obec: Ilija
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Lyžiarske stredisko je mimoriadne vhodné pre rodiny s deťmi, k čomu ho predurčuje najme široký lyžiarsky svah, ktorý umožňuje bezpečnú lyžovačku. Lyžiarska zjazdovka je položená v nadmorskej výške 520 - 610 m n. m. a je dlhá 450 m. Počas sezóny je zjazdovka pravidelne upravovaná ratrakom značky Prinoth T4. V stredisku sa nachádzajú dva vleky typu EPV-300. K dispozícii je bezplatná odstavná plocha pre cca 50 osobných áut, ktorá sa nachádza priamo pri vleku. Pre milovníkov zimných športov je u nás k dispozícii požičovňa lyží.
Bežkárske trate
GPS: 48.469353, 18.882831 [48° 28' 9.67'', 18° 52' 58.19'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Foto Andrea Halienová a Matúš Morong
V Štiavnických vrchoch je v teréne vyznačených cca 45 km bežkárskych trás. Nástupné miesta s parkovaním sú na Červenej studni nad Banskou Štiavnicou a v sedle Peciny na Hornej Rovni. Za priaznivých snehových podmienok je pre voľný a klasický štýl strojom udržiavaný asi 12 km dlhý okruh medzi Červenou studňou a zjazdovkou Salamandra Resort. Okrem upravovaných trás bežkári často prešliapu aj nadväzujúce trasy, ktoré sú zobrazené v mape na tejto stránke.
Halda štôlne Jazef
GPS: 48.461673, 18.891353 [48° 27' 42.02'', 18° 53' 28.87'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Štôlňa Jozef bola zaústená v údolí tesne nad historickým centrom mesta priamo na východe žily Jozef. Podľa názvu štôlne dostala aj žila, ktorá bola týmto banským dielom sledovaná a následne aj dobývaná svoje meno. Pôvod štôlne nie je známy. Pôvodná halda štôlne sa nachádzala pravdepodobne v priestranstve, ktoré koncom 19. storočia bolo rekultivované z dôvodu výstavby školského zariadenia (tzv. Centrálky).
Haldy šachty Roveň
GPS: 48.449044, 18.872004 [48° 26' 56.56'', 18° 52' 19.21'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahla vyrovnávacia (planačná) halda a odvaly hlušiny pochádzajúce zo šachty Roveň na Hornej Rovni.
Povrchové dobývky na žile Terézia
GPS: 48.461710, 18.884106 [48° 27' 42.16'', 18° 53' 2.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Rozsiahle historické povrchové dobývky na žile Terézia na svahoch pod Ottergrundom.
Poľovnícke združenie Sebechleby
GPS: 48.302107, 18.926258 [48° 18' 7.59'', 18° 55' 34.53'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: 0905324192; E-mail: pzsebechleby@zoznam.sk
Web: http://www.sebechleby.com/index.php/podnikatel/polovnicke-zdruzenie-sebechleby.html
Poľovný revír Rovná Hora uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2006/00680 zo dňa 18.2.2006.
Poľovnícka oblasť: S VI Štiavnické pohorie
Chovateľský celok: Hont
Výmera: 2 299,92 ha
Poľovný revír nachádzajúci sa na južných svahoch Štiavnického pohoria zameraný na chov srnčej, diviačej a jelenej zveri.
Užívateľ poľovníckeho revíru: Poľovnícke združenie Sebechleby
POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE SEBECHLEBY
IČO: 00626520
Poľovnícke združenie má 22 členov.
Deň vzniku: 29.4.1993 registrácia - Ministerstvo vnútra SR pod číslom VVS/1-900/90-8056
Organizačne začlenené: OKO SPZ Krupina
Prvé združenie založené v Sebechleboch zamerané na chov a lov zveri vzniklo v roku 1952.
VN Sebechleby
GPS: 48.284891, 18.946064 [48° 17' 5.61'', 18° 56' 45.83'']
Obec: Sebechleby
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Vodná nádrž Sebechleby je ideálnym miestom pre letný relax a aktívny oddych, či už kúpanie a plávanie, alebo ostatné vodné športy. Keďže je nížinnou vodnou nádržou, jej voda je v lete pomerne teplá. VN je rovnako aj rybárskym revírom MO SRZ Krupina.
Tenisový kurt
GPS: 48.438440, 18.871245 [48° 26' 18.38'', 18° 52' 16.48'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Obecný úrad: Tel: 045 / 69 29 117
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.
Tenisový kurt na Richňave
GPS: 48.429912, 18.842748 [48° 25' 47.68'', 18° 50' 33.89'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Štiavnické Bane č. 731; mobil: 00421 911 63 5513; e-mail: penzionrichnava@gmail.com
Jeden z dvoch tenisových kurtov kurt v obci.
Okrem futbalového ihriska so sociálnym zariadením a otvorenou tribúnou pre 200 divákov je pri základnej škole telocvičňa a školské ihrisko. Telocvičňu využívajú okrem žiakov aj rekreační športovci na volejbal, nohejbal aerobik a pod. V obci sú 2 tenisové kurty - na Richňave a v centre obce.Ihrisko vs. klzisko vo Sv. Antone
GPS: 48.406277, 18.940831 [48° 24' 22.6'', 18° 56' 26.99'']
Obec: Svätý Anton
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Plocha miestneho "multifunkčného" ihriska, ktoré v lete slúži pre účely kolektívnych športov a v zime je pravidelne udržiavané ako ľadová hokejová a korčuliarska plocha.
Viacúčelové ihrisko
GPS: 48.337064, 18.840325 [48° 20' 13.43'', 18° 50' 25.17'']
Obec: Baďan
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Viacúčelové ihrisko v obci Baďan ponúka široké možnosti športové vyžitia pre jednitlivcov aj kolektívy.
Multifunkčné ihrisko Drieňová
GPS: 48.450602, 18.916084 [48° 27' 2.17'', 18° 54' 57.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: ZŠ J. Kollára, Ul. L. Svobodu č. 40, kontakt: 0918 255415
Tenisové kurty:
Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 4 € á hodFutbalové ihrisko:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Minifutbal na umelom trávniku:Žiaci, študenti, SŠ,VŠ - vstup voľný v určených hodinách
Pondelok- piatok od 15.00-17.00 hod Dni voľna a prázdnin od 10.00-17.00 hod Ostatní záujemcovia - 10 € á hodBasketbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Volejbal:
vstup voľný- neobmedzene, Pondelok-Piatok: od 15.00-22.00, Dni voľna a prázdnin: od 10.00-22.00Tenisový kurt (Súkromná hotelová akadémia Joergesov dom)
GPS: 48.447649, 18.920217 [48° 26' 51.54'', 18° 55' 12.78'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0911 401086
Tenisový kurt Súkromnej hotelovej akadémie Joergesov dom): otvorené - máj-september, 7:00 - 20:00 hod.
Paintballový areál Horná Roveň
GPS: 48.450517, 18.878450 [48° 27' 1.86'', 18° 52' 42.42'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: kontakt: 0908 914950
Paintballový areál v miestnej časti Horná Roveň. Maximálny počet hráčov je stanovený na 10 osôb.
Fitnes Činka
GPS: 48.458159, 18.901657 [48° 27' 29.37'', 18° 54' 5.97'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 0908953783, 0907839373
Fitnes Činka (Mládežnícka 10, v priestoroch plavárne) ponúka cenovo zaujímavé vstupné , permanentky, možnosť cvičenia na 24 stanovištiach následne si ísť zaplávať, príjemné prostredie a doplnkovú výživu.
Otvorené:
pondelok:17:00 - 19:00
utorok : 11:00 - 20:30
streda : 12:00 - 20:30
štvrtok: 12:00 - 20:30
piatok: 12:00 - 20:30
sobota: 11:00 - 20:30
nedeľa: 12:00 - 20:30
CENNÍK (€): KLASIK ŠTUDENT
Jednorázový vstup 2,00 1,80
Permanentka 10 vst. 18,00 17,00
Permanentka 20 vst. 34,00 32,00
Fitko + 1 hod bazén 3,40 3,30
Permanentka fitko+bazen 10vstupov 34,00 33,00
Fitness centrum Dynamika
GPS: 48.457940, 18.902350 [48° 27' 28.58'', 18° 54' 8.46'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: tel: 0904 183 232, 0903 390 024, 0903 517 868
Fitness centrum Dynamika (pod Plavárňou), Mládežnícka 24, Banská Štiavnica
Otváracie hodiny pre verejnosť:
Pondelok - piatok: 7.30 - 11.00 hod.
14.00 - 20.30 hod.
Sobota - nedeľa: 9.00 - 12.00 hod.
6.00 - 20.00 hod.
Mestské kúpele-plaváreň
GPS: 48.457890, 18.901497 [48° 27' 28.4'', 18° 54' 5.39'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: 045/6912724
Web: http://www.banskastiavnica.sk/obcan/sport-1/kupele-plavaren-1.html
Momentálne platný prevádzkový čas, cenník a horúce správy sú pravidelne aktualizované na uvedenom webovom kontakte. K dispozícii je 5-dráhový 25 m dlhý bazén a sauna.
Kúpalisko Dudinka
GPS: 48.166907, 18.875212 [48° 10' 0.87'', 18° 52' 30.76'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/kupalisko-dudinka
Areál nesie meno víly Dudinky, ktorej Dudince podľa známej legendy vďačia za liečivú silu miestneho prameňa.
rekreačný bazén - dĺžka 25 m, šírka 12,5 m, hĺbka 1,30 m, teplota vody 28°C bazén s vodnými atrakciami - výjazd z tobogánu, rodinná šmýkačka, vodný kanál s tryskami, teplota vody 28°C detský bazén - hĺbka max. 0,4 m, teplota vody 30°C minerálny bazén - dudinská minerálna liečivá voda, hĺbka 1,05 - 1,14 m, teplota vody 33°CVirtuálne prehliadky:
http://tour.virtualtours3d.sk/kupaliskodudinka
Sport centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.166824, 18.879015 [48° 10' 0.57'', 18° 52' 44.45'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Aktívny oddych pre vás a vašich priateľov. Otvorené aj pre verejnosť. Jediné bowling a squash zariadenie v Dudinciach. Príjemné prostredie s barom. Ideálne prepojenie zábavy s pohybom.
Športové možnosti:
Squash, bowling, stolný tenis, biliard, aerobic, fitness centrum, tenis, pétangue, bedminton, požičovňa bicyklov (pre ubytovaných hostí), plážové ihrisko, vonkajší bazén (apríl - november, pre ubytovaných hostí)
Novinka:Možnosť sledovania priamych prenosov zo športových zápasov v HD kvalite v Sport Centre Rubín.
Wellness - Vitálny svet WELLNEA
GPS: 48.166649, 18.878114 [48° 9' 59.94'', 18° 52' 41.21'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/vitalny-svet-wellnea
Wellness centrum v Kúpeľnom hoteli Rubín vám pomôže zrelaxovať a vďaka správnemu využívaniu jeho služieb môžete veľa urobiť pre svoje zdravie.
Maximálna kapacita Vitálneho sveta Wellnea je 60 osôb (30 žien, 30 mužov). Vo vírivom bazéne prebieha v doobedňajších hodinách liečebná procedúra hydrokineziterapia (vodná gymnastika). Poobede a večer využite bazén na krátke relaxačné plávanie. Vodné trysky a protiprúd vás navyše dokonale vymasírujú. Relax ako ušitý pre vás.
Spravte vo welness niečo pre svoje zdravie a kondíciu. Využite 2 suché a 2 parné sauny. Ako sa vo wellness správne saunovať?
Vyberte si zo širokej ponuky relaxačných masáží. Aj keď nie ste práve ubytovaní v liečebných domoch. Masáže vo wellness sú dostupné všetkým. Rezervujte si termín vopred.
Wellness služby – Vitálny svet WELLNEA: suché sauny parné sauny whirlpool tepidárium masáže - široká ponuka relaxačných masáží - možnosť extra zakúpenia relaxačná DUO vaňa pre dvojicu solárium oddychová zóna vírivý bazén (s ohrievanou vodou - cca 32°C) občerstveniePočas víkendov (od októbra do apríla) je pre verejnosť ako i hotelových hostí k dispozícii aj minerálny bazén s dudinskou liečivou vodou, počas letnej sezóny je otvorené Kúpalisko Dudinka (rekreačný, detský bazén, bazén s vodnými atrakciami a bazén s minerálnou vodou).
Fitness centrum Kúpele Dudince
GPS: 48.167031, 18.878829 [48° 10' 1.31'', 18° 52' 43.78'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Tel: + 421 45 550 44 44; rezervacie@kupeledudince.sk
Web: http://www.kupeledudince.sk/volny-cas/fitness-centrum-0
Najlepšie vybavené rekondično-rehabilitačné centrum v Dudinciach. Otvorené denne, vstup možný aj pre verejnosť. K dispozícii šatne a sprchy.
Vybavenie fitness centra: stacionárne bicykle (s výhľadom na kúpeľný park :-) posilňovacia veža posilňovacia lavica (predkopávanie a zakopávanie) šikmá lavička bežiaci pás veslovací trenažér steppre rebriny závesná hrazda fit-lopty činkyMultifunkčné ihrisko Prenčov
GPS: 48.362558, 18.925446 [48° 21' 45.21'', 18° 55' 31.61'']
Obec: Prenčov
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Obec sa v tomto roku uchádzala cez úrad vlády SR – Sekretariát splnomocnenstva vlády SR pre mládež a šport o získanie finančných prostriedkov na vybudovanie viacúčelového ihriska. Boli sme úspešní a získali sme 1.000 000,- Sk od Nadácie SPP, vďaka ktorým bude v areáli miestneho ihriska vybudované viacúčelové ihrisko s umelým trávnikom slúžiace na viacero športov.
Podkladové práce boli zabezpečené vo vlastnej réžii obce – jednoduché stavebné práce, na ktoré má obec živnostenské oprávnenie. Na týchto prácach sa podieľali športovci a občania na aktivačnej činnosti. Ostané práce ako umelý trávnik, čiarovanie, mantinely, bránky a osvetlenie zabezpečila firma M. Cup s. r. o. Bratislava.
Viacúčelové ihrisko Dudince
GPS: 48.163650, 18.884718 [48° 9' 49.14'', 18° 53' 4.98'']
Obec: Dudince
Objekt: Aktívny oddych (Wellness, šport, poľovníctvo, rybárstvo,...)
Kontakt: Sekretariát primátora: 045 55 83 361; e-mail: msu@dudince-mesto.sk
V septembri 2012 bolo odovzdané do prevádzky viacúčelové multifunkčné ihrisko pre nasldujúce športy: tenis, volejbal, hádzaná, malý futbal, streetball.
Z oficiálnych stránok mesta ani zo stránok MŠK Slovan Dudince nie je jasné kto ihrisko prevádzkuje, preto odporúčame v prípade záujmu kontaktovať sekretariát primátora...
Halda šachty Piarg
GPS: 48.438454, 18.865212 [48° 26' 18.43'', 18° 51' 54.76'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská halda šachty Piarg (označovanej aj ako Siglisberg) bola zrovnaná a upravená. Dnes je to miesto, na ktorom leží celé futbalové ihrisko.
Halda šachty Königsegg
GPS: 48.435752, 18.856631 [48° 26' 8.71'', 18° 51' 23.87'']
Obec: Štiavnické Bane
Objekt: Haldy, odkaliská, reliéf ovplyvnený banskou činnosťou
Obrovská, neskôr vyrovnaná halda šachty Königsegg. Po jej aplanácii bolo na zarovnanom povrchu postavené rekreačné zariadenie – podniková chata závodu Duslo Šala, dnes sídlo Chata Assisi.
Autoservis BSAUTO
GPS: 48.455310, 18.907891 [48° 27' 19.12'', 18° 54' 28.41'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: murgacradovan@gmail.com, +421 903 811 102
Web: http://www.autokellyautoservis.sk/vyberte-si-servis/akas/banskobystricky-kraj/25-bsauto
Autoservis BSAUTO,s.r.o. (Auto Kelly) na ulici Pletiarska 1672/24, 969 01 Banská Štiavnica.
Autoumyváreň GINO
GPS: 48.452551, 18.894416 [48° 27' 9.18'', 18° 53' 39.9'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: ginopajero@gmail.com, +421 911 433 283
Autoumyváreň GINO na ulici "Na Žigmund šachtu 16-18", 969 01 Banská Štiavnica.
Autoservis Jutoma
GPS: 48.438723, 18.91785 [48° 26' 19.4'', 18° 55' 4.26'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: jutoma@jutoma.sk, +421 903 606 563
Web: http://www.jutoma.sk
Autoservis Jutoma na ulici Lintich 1379/1, 969 01 Banská Štiavnica.
Autoservis Takáč
GPS: 48.453188, 18.895268 [48° 27' 11.48'', 18° 53' 42.96'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 903 506 666
Autoservis Takáč na ulici Na Žigmund šachtu 563/13, 969 01 Banská Štiavnica.
Čerpacia stanica - Vion
GPS: 48.455769, 18.914874 [48° 27' 20.77'', 18° 54' 53.55'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 45 / 692 20 04
Čerpacia stanica - Vion na ulici SNP 1583/30A, 969 01 Banská Štiavnica.
STK - Banská Štiavnica
GPS: 48.474432, 18.912644 [48° 28' 27.96'', 18° 54' 45.52'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: stk.bs@centrum.sk
Web: http://www.stkbanskastiavnica.sk, +421 45/672 2919, +421 910 903 505
STK na ulici Belianska 1453/2, 969 01 Banská Štiavnica.
Pneuservis - Matiba
GPS: 48.456783, 18.901764 [48° 27' 24.42'', 18° 54' 6.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 45/691 27 33
Pneuservis - Matiba na ulici Dolná 839/2, 969 01 Banská Štiavnica.
Pneuservis - Durpal
GPS: 48.438676, 18.917875 [48° 26' 19.23'', 18° 55' 4.35'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: jutoma@jutoma.sk, +421 903 606 563
Pneuservis - Durpal na ulici Lintich 1379/1, 969 01 Banská Štiavnica.
Čerpacia stanica Slovnaft - Dudince
GPS: 48.172372, 18.881877 [48° 10' 20.54'', 18° 52' 54.76'']
Obec: Dudince
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: 045 / 558 32 42
Čerpacia stanica Slovnaft - Dudince na ulici K. Braxatorisa 962 71 Dudince.
Autoservis - PMPK
GPS: 48.278292, 18.988826 [48° 16' 41.85'', 18° 59' 19.77'']
Obec: Hontianske Nemce
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: 0903 455 222, 0918 693 746
Web: http://www.pmkp.sk
Autoservis - PMPK na ulici Hontianske Nemce 292, 962 65 Hontianske Nemce.
Čerpacia stanica Slovnaft - Banská Štiavnica
GPS: 48.441664, 18.914472 [48° 26' 29.99'', 18° 54' 52.1'']
Obec: Banská Štiavnica
Objekt: Moto (čerp. stanice, servis, PNEU, odťah)
Kontakt: +421 45/691 30 35
Čerpacia stanica Slovnaft - Banská Štiavnica na ulici Andreja Trúchleho Sytnianskeho 7-9, 969 01 Banská Štiavnica.